Moje úvahy o živote

FAQFAQ   HledatHledat    RegistraceRegistrace   PřihlášeníPřihlášení

Moje úvahy o živote
Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10  Další
 
odeslat nové téma   Odpovědět na téma    Obsah fóra Chicago-cz.com -> Volne tema
Autor Zpráva
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: po srpen 12, 2013 3:11 pm    Předmět: Čo nám chce povedať choroba? Odpovědět s citátem

Čo nám chce povedať choroba?


Človek netuší, ako nesmierne inteligentne je utvorený svet v ktorom žije. A jedným z prejavov tejto neuveriteľnej inteligencie je choroba. Choroba, ako ten najpoctivejší, najpravdivejší a najpresnejší ukazovateľ nášho odklonu od stavu harmónie, ktorý je požiadavkou univerza.

Vnútorný, citový a myšlienkový život človeka je zákonitosťami univerza podriadený nevyhnutnosti zachovávania určitého, chceného stavu harmónie. Zachovávanie tejto harmónie sa potom na fyzickej úrovni tela prejavuje ako zdravie.

Ak však vo vnútornej, duševnej, citovej a myšlienkovej rovine dôjde k vybočeniu zo stavu harmónie a toto vybočenie trvá dlhšiu dobu, v telesnej rovine sa časom nevyhnutne prejaví ako choroba.

Vybočenie z požadovaného stavu vnútornej harmónie sa teda prejavuje disharmóniou fyzického tela, ktorú nazývame chorobou. Každá jednotlivá choroba je dokonalou signalizáciu toho, v čom konkrétne sme požadovaný stav harmónie dlhodobo prekračovali.

Choroba je našim najlepším priateľom, ktorý nás úprimne a pravdivo upozorňuje, v čom stojíme nesprávne, i keď to neraz býva upozornenie prísne a bolestné. Ak ho však príjmeme, ak sa ho vynasnažíme pochopiť a napokon aj vnútorne, duševne zrealizovať, čiže zmeniť sa lepšiemu, nastolíme opäť chcenú harmóniu, na základe ktorej sa choroba ako ukazovateľ disharmónie stane bezpredmetnou.

Predstavme si napríklad dva extrémy: na jednej strane nadmerný pohyb a na druhej strane nedostatok pohybu. Harmónia, čiže to pravé a správne sa nachádza presne uprostred. Je to presný stred medzi aktivitou a pasivitou.

Ak človek vybočí k nejakému extrému, trebárs k nadmernej aktivite a v tomto extréme dlhodobo zotrváva, príde časom choroba presne takého druhu, aby vytvorila určité protizávažie voči disharmónii nadmernej aktivity a prinútila človeka k zmierneniu tempa. Aby ho jednoducho postupne donútila korigovať extrém a priviedla ho k harmónii stredu, čiže k presnej rovnováhe medzi aktivitou a pasivitou.

Takto inteligentne pôsobí choroba. Človek by mal načúvať jej hlasu a nechať sa pochopením jej príznakov a samozrejme zjednaním nápravy priviesť k požadovanej harmónii.

A teraz buďme úplne konkrétni a povedzme si, čo nám o našej odchýlke od univerzom vyžadovaného stavu harmónie hovoria jednotlivé choroby:

Nespavosť poukazuje na neschopnosť odpútania sa od hmotného a na nedostatok odovzdanosti.

Nadmerná spavosť zase na únik z reality do sveta snov.

Bolesti hlavý poukazujú na preťažovanie mozgu nadmernou rozumovosťou, na príliš ambiciózne kombinovanie, na snahu preraziť múr hlavou, na kŕčovité hľadanie najvýhodnejšieho. Takýto dlhotrvajúci stav vedie k nedostatku vitálnej energie v mozgu s následnou mozgovou mŕtvicou.

Očné vady:

Krátkozrakosť – silná subjektivita a prehnané videnie detailov.

Ďalekozrakosť – nevidenie vlastného podielu v tom, čo je v živote pociťované ako negatívne. Nevidenie dôležitosti detailov.

Farbosleposť – slepota pre rozmanitosť života.

Škúlenie – nevidenie viacrozmernosti problémov.

Zápaly spojiviek – zatváranie očí pred konfliktami života.

Šedý zákal – nechce vidieť konfliktné situácie, aby ich nemusel riešiť.

Zelený zákal – vidí len to, čo vidieť chce.

Ušné vady:

Hluchota – nechce načúvať iným ľuďom, vlastnému vnútornému hlasu, precenenie svojej činnosti.

Hučanie v ušiach – pri vytváraní vlastného názoru nadmerné preberanie názorov iných.

Hlasivky – viac hovorí, než by mal.

Chrbtica – nedostatok hrdosti a priamosti ducha.

Bolesti v krížoch – skutočné, alebo domnelé preťaženie.

Nohy:

Celková slabosť – pohodlnosť, strata chuti poznávať nové.

Kolená – nedostatok pokory a schopnosti učiť sa.

Členky – nadmerný, alebo nedostatočný pocit životnej istoty.

Bedrové kĺby – pohodlnosť ducha.

Kŕčové žily – záľuba v stereotype života.

Pľúca – smútok, neradostné prijímanie životnej sily dychom, podvedomá snaha obmedzovať slobodu iných.

Astma – chce len prijímať a nevydávať. Nadutosť, snaha o dominanciu, snaha oddeľovať sa od iných, nadmerná štítivosť a čistotnosť.

Zuby:

Paradentóza – zníženie vôle bojovať so životom, strata sebaistoty.

Nechutenstvo – nedostatok radosti zo života, strach zo sexuality.

Choroby žalúdka – odmietanie niektorých stránok života, nedostatok odovzdanosti.

Slinivka, tenké črevo – existenčné strachy, nadbytok analýzy a kritiky.

Zápcha – materiálna pripútanosť snaha hromadiť materiálne.

Kolika – snaha zapáčiť sa niekomu za každú cenu, strach zo znepáčenia.

Cukrovka – nevďačnosť za sladké stránky života. Nositeľ žne stav nepociťovania telesnej lásky, čo sa prejavuje kyslou povahou.

Choroby pečene – nevyrovnanosť duchovného rozlišovania a hodnotenia, rýchle prechádzanie do extrémov, niečoho v živote veľa a niečoho málo, premrštené priania a ideály, Nereálne hodnotenie sveta, nezladenosť svetonázoru.

Choroby žlčníka – skrývaný hnev a agresivita.

Obličky – porucha ľudského spolunažívania. Nesplynutie so spoločnosťou, porucha komunikácie medzi ľuďmi.

Kamene – potlačená agresivita, nerozlišovanie dobrého, zlého, potrebného a nepotrebného.

Chorí na obličky nevidia svoju roľu v problémoch s druhými, nevidia seba samých v chybách druhých, nezbavujú sa prežitého.

Močový mechúr – človek sa cíti trvalo v tlaku.

Menštruačné problémy – potlačovanie ženskej role, ženskosti.

Impotencia mužov – nepochopenie a necenenie si ženskosti.

Vysoký krvný tlak – obavy z nesplnenia budúcich úloh, chýba pracovná sebadôvera, psychické preťaženie.

Nízky krvný tlak – nechuť čeliť životným úlohám, nedostatok sebapresadenia, nedostatok sebavedomia.

Ruky – úrazy – znížená schopnosť praktického jednania, zmocňovania sa úloh, ktoré prináša život. Nedostatočná alebo vadná tvorivosť.

Ďalej uvádzam už len veľmi stručný prehľad ďalších psychosomatických vzťahov:

Krv – životná sila, vitalita.

Hrubé črevo – nevedomie, lakomosť.

Tenké črevo – spracovanie dojmov, analýza.

Krk – strach.

Koža – ohraničenie, normy, kontakt.

Srdce – schopnosť lásky, emócie.

Kosti – pevnosť, plnenie noriem.

Žalúdok – pocit, schopnosť prijímania.

Ústa – pripravenosť prijímať.

Uši – poslušnosť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt srpen 29, 2013 5:51 pm    Předmět: Skromnosť! Jediná možná cesta! Odpovědět s citátem

Skromnosť! Jediná možná cesta!


Správa z tlače zo dňa 3.8.2013: Ďalšia vlna horúčav bude dlhšia a intenzívnejšia ako všetky doterajšie v tomto lete. Niektorým ľuďom však podľa klimatológov stále nedochádza, že je to závažný problém. Globálne otepľovanie je totiž možno väčšie zlyhanie ľudstva ako svetové vojny, no krajiny a jednotlivci tomu nevenujú pozornosť.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej poslednej správe jednoznačne hovorí o globálnom otepľovaní a rastúcom skleníkovom efekte. Atmosferická koncentrácia oxidu uhličitého sa napríklad v roku 2010 zvýšila o 39 percent v porovnaní s predindustriálnym obdobím, metánu o 158 percent a oxidu dusného o 20 percent. Všetko sú to skleníkové plyny, súvisiace s ľudskou činnosťou. Táto zmena zloženia atmosféry spôsobuje, že globálna teplota stúpa, čo má výrazný vplyv na hydrologický cyklus a spôsobuje zmeny poveternostných a klimatických pomerov. Za všetky extrémne povodne, búrky a suchá môžu ľudia, pretože sa nesprávali šetrne k planéte a jej zdrojom.

Posledné desaťročie bolo desaťročím extrémov, aké nemá v histórii obdobu a tento trend bude pokračovať A žiaľ naše, ani svetové úrady tomu nevenujú žiadnu pozornosť.

Toľko z článku, ktorý bol zverejnený v denníku „Pravda“ dňa 3.8.2013.

Ľudia ničia svoju planétu, pretože sú neskromní! Pretože ich potreby a nároky vysoko prevyšujú jej možnosti!

Neskromnosť vládne svetu! Nenásytná, neukojiteľná túžba mať stále viac a užiť si toľko, koľko sa len dá. A tomuto trendu sa nič nestavia do cesty. Práve naopak! Všetko mu podlieha. Veď práve tým, koľko dokáže človek nadobudnúť a čo si môže dovoliť stúpa na priečkach spoločenského rebríčka. V tom predsa spočíva úspech a tým sa človek stáva osobnosťou, ktorá niečo znamená. Takýto prístup k životu je ideálom národov a jednotlivcov.

Ideály ľudstva sú však zvrátené. Ideálom a hybnou silou spoločnosti totiž nemôže byť mať čoraz viac a byť v tom čo najúspešnejší. Ľudia, ktorí sa v tomto snažení dostali na vrchol a ich životný štandard sa nesmú stať príkladom pre ostatných, aby sa i oni snažili dosiahnuť niečo podobného. Také niečo totiž nemôže naša planéta ustáť. Lebo práve snaha mať čoraz viac a mať čoraz vyšší životný štandard doslova drancuje jej zdroje, ktoré nie sú stavané na tak vysoké ľudské nároky.

Svetu a planéte Zem môže pomôcť jedine návrat k skromnosti. Skromnosť znamená mať toľko, koľko potrebujeme k dôstojnému životu.

Skromnosť je odrazom veľkosti ducha! Ducha naplneného dobrom, spravodlivosťou, ušľachtilosťou a ľudskosťou, ktorý prostredníctvom žitia týchto hodnôt prežíva šťastie, pokoj a vyrovnanosť. Takýto veľký ľudský duch necíti žiadnu potrebu hnať sa za hromadením majetkov a za peniazmi. Dokáže sa uspokojiť s tým najzákladnejším, čo človek potrebuje.

Nenásytná neskromnosť je vysvedčením malosti ducha, ktorý neusiluje o dobro, ušľachtilosť, spravodlivosť a ľudskosť a preto v jeho vnútri niet pravého šťastia, pokoja a vyrovnanosti. Takýto človek sa pachtí za peniazmi a majetkami v klamlivej túžbe, že práve oni mu prinesú šťastie a naplnenie.

Je to však cesta, ktorá k vnútornému naplneniu nevedie! Je to prejav malosti ducha, ktorý sa podvedome snaží zakryť svoju vnútornú menejcennosť vonkajším leskom. Peniazmi, slávou, majetkami alebo mocou.

Veľký ľudský duch nepotrebuje nadmerný prepych, nadmerné bohatstvo a majetky, aby si tým sám sebe alebo niekomu inému niečo dokazoval. Veľký duch je naplnený šťastím a vyrovnanosťou prostredníctvom hodnôt, ktorými žije. Skromnosť je jeho prirodzenosťou, pretože si môže dovoliť byť skromný! Nízky a malý ľudský duch sa však naopak snaží zakryť vlastnú vnútornú malosť a nenaplnenosť honbou za peniazmi, majetkami a pôžitkami. Snaží sa svoje prázdne vnútro prekryť pláštikom vonkajšieho lesku.

Záchrana planéty Zem však spočíva iba v zmene tejto zvrátenej orientácie. Záchrana našej planéty a teda i ľudstva, ktoré na nej žije spočíva v snahe o nadobudnutie veľkosti ducha. To je možné jedine príklonom k skutočným hodnotám, ktorými sú dobro, ušľachtilosť, spravodlivosť a ľudskosť. Životom v súlade s týmito hodnotami sa duch človeka stáva veľkým a prúdi k nemu šťastie, radosť a mier. Prirodzeným spôsobom sa stáva skromným. Skromným človekom, ktorý nemá potrebu stupňovať svoje potreby do neúnosných, ba až fantastických rozmerov pretože vie, že to človeku šťastie neprináša. Skromným človekom, ktorý sa dokáže uspokojiť s tým najzákladnejším. Jeho skromnosť je totiž prirodzeným prejavom veľkosti jeho ducha, ktorého schopnosť uskromniť sa je jediným trvalo udržateľným modelom spôsobu života na tejto zemi.

Cesta k trvalej udržateľnosti života na zemi je cestou skromnosti! Životné úsilie ľudí má byť zamerané predovšetkým k dosahovaniu vnútorných hodnôt a nie k získavaniu majetkov a peňazí. Jedine týmto spôsobom sa totiž možno dopracovať k šťastiu, naplneniu, ako aj k cnosti prirodzenej skromnosti.

Túžba po peniazoch a majetkoch, aká tu vládne dnes je cestou do záhuby. Cestou k vydrancovaniu a zničeniu našej planéty a tým i k sebazničeniu ľudstva.

Kto chce urobiť niečo pre seba samého, pre túto zem, pre toto ľudstvo i pre budúce generácie nech sa učí skromnosti. Nech sa prirodzená skromnosť a nenáročnosť v potrebách stane jeho životným ideálom.

Pred 2000 rokmi chodil po zemi Syn Boží. Jeho život bol príkladom skromnosti.

Za koho však sami seba považujú mnohé takzvané vyspelé národy a mnohí jednotlivci, ktorí sa utápajú v nadbytku a prepychu, vysoko prevyšujúcom ich normálne ľudské potreby a ktorí paradoxne ešte stále nemajú dosť? Za koho sa považujete vy majetní a bohatí, na míle vzdialení od pojmu skromnosť? Považujete sa vari za väčších a cennejších ako bol Syn Boží, ktorý vám príkladom svojho života ukazoval cestu skromnosti?

Váš zvrátený ideál neudržateľného spôsobu života ničí túto zem a preto Boh, nad ktorého Syna sa svojou neskromnosťou odvažujete stavať zničí vás! Zničí vás, pretože ste vnútorne bez akejkoľvek hodnoty a svoju duchovnú bezcennosť, ktorú podvedome vyciťujete sa snažíte sami pred sebou i pred ostatnými zakryť množstvom peňazí a majetkov.

Vaša nenásytná neskromnosť však už nesmie a nebude mať na zemi viac miesta! Miesto na nej bude mať už len skromnosť, ako odraz pravých hodnôt, ktorými je naplnené ľudské vnútro. Skromnosť, ako odraz skutočnej veľkosti človeka, ktorý je šťastný aj z mála a ktorý preto nepotrebuje sám sebe ani iným nič navonok predstierať.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt září 26, 2013 11:00 am    Předmět: Ako určujú myšlienky náš osud Odpovědět s citátem

Ako myšlienky určujú náš osud



Málokto dokáže pripustiť, že by myslenie, že by spôsob nášho myslenia mohol mať nejaký zásadný vplyv na formovanie nášho budúceho osudu. Ale opak je pravdou! Pozrime sa na konkrétnu situáciu zo školského prostredia, v ktorej sa to mimoriadne nápadne prejavuje. Pri maturitných, alebo hocijakých iných skúškach zásadného významu sa totiž často stáva, že dobrí žiaci si vytiahnu práve tú otázku, ktorú nevedia, kým zase tí menej snaživí práve tú jedinú otázku, ktorú ovládajú. Nie je to náhoda, ale je za tým určitá zákonitosť.

Pozrime sa na dvoch študentov, ktorí sa majú v rámci jedného maturitného predmetu naučiť sto otázok. Snaživý študent ich deväťdesiatosem perfektne ovláda a iba dve z nich sa naučiť nestihol.

U menej snaživých študentov býva tento pomer obrátený. Oni dobre ovládajú iba dve otázky. Avšak keď dôjde k lámaniu chleba, ten snaživý si zvyčajne vytiahne otázku, ktorú nevie, kým ten menej snaživý otázku, ktorú vie.

Prečo je tomu tak? Lebo obaja na ne intenzívne mysleli! Jeden však so strachom a úzkosťou, pretože ich nevie a druhý s nádejou, lebo iba tieto vie.

Ten prvý na ne myslel v strachu, čiže negatívnym spôsobom a ten druhý v nádeji, čiže spôsobom pozitívnym. A keďže obaja na ne mysleli rovnako intenzívne, ich intenzívne myslenie im obom prinieslo splnenie. Ibaže jednému spôsobom negatívnym a druhému spôsobom pozitívnym, to znamená presne podľa druhu ich myslenia.

No a táto zákonitosť platí nie len v školskom prostredí, ale aj v každodennom živote. Na čo človek intenzívne myslí, po čom túži a na čo sa vnútorne zameriava, to napokon aj dosiahne.

Ak sú teda naše myšlienky silne, dlhodobo a intenzívne zameriavané k určitému cieľu, tento cieľ dosiahneme! Musia to však byť naozaj myšlienky intenzívne, pretože tie prchavé, plytké a nestále nemajú zodpovedajúcu formotvornú silu.

Utajované poznanie o skrytej sile ľudského myslenia, prostredníctvom ktorej je človek schopný vedome formovať svoj budúci osud začalo prenikať do povedomia spoločnosti knižnými titulmi typu: ako sa stať bohatým, úspešným alebo slávnym. Píše sa v nich o tom, že intenzívne myšlienkové snaženie celkom určitým smerom prináša vždy svoje ovocie.

Táto zákonitosť naozaj funguje, ale pozor! Skrýva sa v nej i veľké nebezpečenstvo, o ktorom sa už zväčša nevraví. Veľké nebezpečenstvo, spočívajúce v nesprávnom použití sily myslenia.

Opäť si uveďme príklad: Mladá žena je presvedčená o tom, že šťastný život je možné prežiť iba v bohatstve a preto túži po bohatom ženíchovi. Týmto smerom každodenne upína svoje túžby. Jej silné chcenie a intenzívne myslenie ju postupne začínajú privádzať k mužom, ktorí môžu splniť jej prianie. Za jedného z nich sa napokon aj vydá.

Až v manželstve však začína zisťovať, čo je to vlastne za človeka, pretože pred tým tomu nevenovala veľkú pozornosť, nakoľko jej najrozhodujúcejším kritériom bolo bohatstvo. Zrazu však zisťuje, že si vzala človeka panovačného a arogantného. Človeka zvyknutého rozkazovať, ktorému sa každý podriaďuje. Všetko musí byť tak, ako chce on.

A mladá žena, ktorej sa splnilo jej životné prianie vydať sa za bohatého muža začína spoznávať, že jej to šťastie neprináša. Že síce žije v dostatku, ale v neslobode, ako vtáčik v zlatej klietke. A mreže klietky ju tiesnia, ponižujú a zamedzujú jej slobodnému rozletu.

Na tomto príklade je vidieť, že hoci žena využila sily myslenia k dosiahnutiu určitého cieľa, ktorý považovala za to najlepšie pre seba, šťastie jej to neprinieslo.

A práve v tejto skutočnosti sa skrýva zrada všetkých kníh typu: ako sa stať bohatým, úspešným a slávnym. Na jednej strane je totiž pravdou, že človek môže prostredníctvom sily vlastného myslenia zameraného na určitý cieľ dosiahnuť čo chce, ale na druhej strane mu to vôbec nezaručuje, že po dosiahnutí svojho cieľa bude naozaj šťastným, spokojným a vnútorne naplneným.

Čo má teda človek vlastne chcieť a ktorým smerom má zamerať svoje myslenie, aby mohol byť skutočne šťastným?

Veľký Učiteľ, ktorý veľmi dobre vedel o sile ľudského myslenia nám jasne ukázal, kam máme svoje myslenie nasmerovať. Ukázal nám, čo máme chcieť a o čo máme vnútorne usilovať, aby sme mohli byť skutočne šťastnými.

Veľký Učiteľ hovoril: Usilujte o kráľovstvo nebeské a všetko ostatné sa vám pridá. Usilujte o hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné dostanete navyše.

Znamená to, že rovnako intenzívne, ako dnes ľudia usilujú o peniaze, postavenie, majetky, slávu, úspech, moc a pôžitky treba usilovať o čestnosť, ušľachtilosť, čistotu, láskavosť a spravodlivosť, ktoré sú hodnotami kráľovstva nebeského. Lebo peniaze, postavenie, sláva, moc majetok, úspech a pôžitky nie vždy prinesú, alebo lepšie povedané, nikdy neprinesú to skutočné a trvalé naplnenie, šťastie a mier. Avšak úsilie o ušľachtilosť, čestnosť, láskavosť a spravodlivosť prinesú človeku šťastie, radosť a mier vždy!

A nie len to! I všetko ostatné, to hmotné, čo nevyhnutne potrebuje sa mu ešte navyše pridá, aby mohol prežiť ľudsky dôstojný život na tejto zemi.

Zjednodušene povedané: Ak túžime po dobrom aute a týmto smerom zameriame svoje chcenie, dosiahneme to. Ale šťastie nám to priniesť nemusí.

Ak túžime po bohatstve a týmto smerom zameriame svoje chcenie, dosiahneme to. Ale šťastie nám to priniesť nemusí.

A takto je to so slávou, majetkom, úspechom a pôžitkami. Môžeme ich dosiahnuť, keď budeme veľmi chcieť, ale šťastie nám to priniesť nemusí.

Ak sa ale túžime stať čistým, ušľachtilým, láskavým a spravodlivým človekom tiež to dosiahneme! Potom sa však šťastnými staneme celkom zaručene! Toto je totiž jediná cesta, vedúca k skutočnému, pravému šťastiu, radosti a naplneniu.

V ľudskom myslení sa skrýva nesmierna sila. Jej prostredníctvom je nám možné dosiahnuť čo len chceme. Človek však má chcieť to najvyššie, najvznešenejšie a najušľachtilejšie, čo vôbec jestvuje! A ak to bude naozaj chcieť, dosiahne to! Dosiahne spojenia so Svetlom, ktoré svojim jasom prežiari vlákna jeho osudu a ďalší život takéhoto človeka bude cestou šťastia, radosti mieru a plnosti bytia.

Tak, ako je človek schopný svojou intenzívnou myšlienkovou túžbou ovplyvniť, alebo lepšie povedané doslova určiť výber maturitnej otázky, ako to bolo spomenuté na začiatku, úplne rovnako je pri intenzívnej vnútornej túžbe a snahe schopný dosiahnuť spojenia so Svetlom Najvyššieho.

Človek toho schopný je! Ale chce to? Neuspokojuje sa vo svojich túžbach s ďaleko menej hodnotnými cieľmi? S cieľmi, ktoré síce taktiež môže dosiahnuť a aj ich dosahuje, avšak druhoradosť a malosť týchto cieľov a s nimi spojené vnútorné nenaplnenie sa nedá ani len porovnať so šťastím, plynúcim z tých najvyšších cností a ideálov, ktoré by mohol dosiahnuť, keby ich dosiahnuť chcel.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt říjen 24, 2013 3:53 pm    Předmět: Otupenosť más! Odpovědět s citátem

Otupenosť más!



Úvodom si prečítajte názor herca Martina Hubu na výšku duševnej úrovne našej spoločnosti, ktorý je úryvkom jedného jeho mediálne zverejneného rozhovoru:

Otázka: Žijeme v dobe, keď sú hodnoty utláčané do úzadia. Žijeme rýchlo a povrchne. Stíhate vnímať aj tento reálny život?

Odpoveď: Ak ma v poslednom čase niečo desí, tak je to presne toto, čo sa na nás valí. Dnešné pomery znižujú kvalitu spoločenského povedomia a ľudia hlúpnu. Oveľa menej kvalitne uvažujú. Zaoberajú sa len hĺbkou bezduchých seriálov, kde je jediný problém kto s kým. V týchto súradniciach dnes ľudia uvažujú masívne. Seriálov je veľa a ľudia sa stali od nich závislí. Je len malé percento, čo túto malosť „prekuklo“ a odmieta ju. Považujem to za zvrhlosť od ľudí, čo na to majú dosah. Je to totiž o tom, že s neuvažujúcimi ľuďmi sa ľahšie manipuluje. Takého človeka ľahšie nahovoríte na pôžičku, presvedčíte ho, čo všetko si môže dovoliť. Táto manipulácia je nebezpečná, pretože raz narazíme na stenu a ľudia budú nepripravení na ťažký život. Nehovorím, že teraz sa žije ľahko. Len chcem poukázať na to, že dnes mnohí žijú vo virtuálnej skutočnosti a desí ma, že toto ohlupovanie toľkí tak radi prijali.

Otázka: Ale našťastie sú tu ešte tvorcovia, ktorým ide o skutočné umenie s hodnotným posolstvom...

Odpoveď: ...ktorí sú na smiech. Uvažovanie spoločnosti vás „odstredí“. Väčšine je dobre tak, ako je, nepotrebujú viac. Každého, kto im chce ponúknuť niečo náročnejšie, vyhodia.

Toľko teda Martin Huba. Áno, žiaľ presne takáto je situácia a my sa na ňu skúsme pozrieť ešte detailnejšie a hlbšie. Celkom otvorene a bez toho, že by sme mali potrebu dávať si servítku pred ústa.

Masy, čiže väčšina populácie nikdy nemala potrebu po niečom hlbšom a hodnotnejšom. Väčšine úplne postačuje tá najnižšia prízemnosť bytia, nie príliš odlišujúca sa zvieraťa. Spokojne si žijú vo svojom malom svete všedných, banálnych, ale pre nich tak veľmi dôležitých starostí a radostí bez toho, že by v sebe pocítili túžbu po niečom hodnotnejšom, vyššom, vznešenejšom a ušľachtilejšom.

Výšku hodnoty každého človeka však určuje výška hodnôt, o ktoré sa usiluje! Hodnôt, po ktorých túži a za ktorými ide! To, aký má človek hodnotový systém hovorí o výške jeho vlastnej hodnoty!

No a posvätnou povinnosťou každej ľudskej bytosti je mať pred sebou iba tie najvyššie hodnoty, aké vôbec jestvujú. Lebo len úsilie o dosiahnutie takýchto hodnôt má schopnosť dať životu človeka skutočnú hodnotu! Má schopnosť učiniť ho skutočne plnohodnotným!

Spravodlivosť, čestnosť, čistota, ušľachtilosť, dobro, ľudskosť, túžba po poznaní pravdy o zákonitostiach života a túžba po pochopení zmyslu vlastného bytia - toto sú tie vysoké hodnoty, ku ktorým by malo byť zamerané úsilie každého človeka.

Ak by tomu tak bolo, svet by bol už dávno plný hodnotných ľudí. Na základe svojho úsilia o spravodlivosť, čestnosť, čistotu, ušľachtilosť, dobro a ľudskosť by dosahovali vysokej morálnej úrovne a ich túžba po poznaní pravdy o zákonitostiach života a po pochopení zmyslu vlastného bytia by v nich prebudila, stimulovala a plne rozvinula schopnosť samostatného myslenia. Toho dôsledkom by bola vysoko morálne a mravne stojaca ľudská osobnosť, schopná samostatne myslieť a uvažovať.

Aká však je a žiaľ vždy v doterajšej histórii bola na tejto zemi realita? Tou realitou boli ľudia, boli široké masy ľudí, na míle vzdialené od ideálu spomínaného vyššie. Boli to ľudia, ktorí nie sú a nikdy neboli ľuďmi vysokých morálnych a mravných hodnôt. Ľudia, ktorí nikdy netúžili po poznaní pravdy o zákonitostiach života, či po pochopení zmyslu vlastného bytia. Ľudia, ktorí o týchto veciach nikdy vážne neuvažovali a vnútorne sa nimi nikdy vážne nezaoberali. Preto je ich myseľ lenivá a plytká. Mľandravá a neschopná námahy. Pohybujúca sa vždy iba v plytkých vodách banálnosti života, bez túžby vyplávať už raz konečne na šíre, otvorené, voľné more.

Jesť, piť, užívať si a čo najmenej myslieť! Toto bolo vždy cieľom väčšiny ľudí na zemi. Všetko, čo človek robí a to i vrátane človeka súčasného má buď priamy, alebo nepriamy vzťah k týmto štyrom základným kategóriám ľudskej činnosti. Oni predstavujú absolútne celý ich duševný obor. Len jesť, piť, užívať si a čo najmenej myslieť.

Túto skutočnosť si ale všimli mnohí takzvaní šikovní, ctižiadostiví a podnikaví. Pochopili, že ak sa bude týmto elementárnym tendenciám ľudí vychádzať v ústrety, dá sa na tom dobre zarobiť a výborne z toho profitovať. A ako sa patrí to aj využili a stále využívajú. Tak vznikli celé odvetvia priemyslu a kultúry, profitujúce z nadbiehania duševnej malosti a nízkosti ľudí, pričom tajomstvo úspechu spočíva v tom, že sa nízka hranica duševného rozsahu väčšiny nikdy neprekračuje. Smerom nadol od tejto hranice to môže ísť akokoľvek hlboko. Hĺbka a nízkosť nikdy nevadila a nevadí.

Vadí a na prekážku je iba to, čo onú nízku hranicou duševného obzoru väčšiny nejako prekračuje. To sa stáva neprijateľným a neakceptovateľným.

V poznaní tejto zákonitosti spočíva úspech! Úspech kníh, filmov, piesní, internetových stránok, novín, časopisov, počítačových hier, krčiem, herní, zábav a ešte mnohých iných vecí.

Úspech spočíva v nízkosti! Úspech je v rešpektovaní nízkosti a malosti! Je v nadbiehaní nízkosti a malosti! Tak to ľudia chcú a tak je im to preto dávané. Ponuka zodpovedá dopytu! Ľudstvo sa topí vo vlastnej nízkosti! Blažene sa v nej prevaľuje ako prasa v bahne. Väčšine to vyhovuje a sú spokojní. Majú čo chcú. Že takéto niečo je pod úrovňou človeka ich netrápi.

A preto tí nemnohí, ktorých to trápi a ktorí vyčnievajú z radu pretože túžia po niečom hodnotnejšom sú väčšinou nepochopení. Tí, ktorí chcú svojim úsilím o vysoké hodnoty naplniť pravú veľkosť svojho človečenstva sú tomuto svetu cudzorodými. Ba mnohokrát sú dokonca považovaní za rušiteľov všeobecnej harmónie a zhody. Väčšina ich jednoducho nedokáže pochopiť.

Preto sa nečítajú skutočne dobré knihy a nepočúva skutočne dobrá hudba. Preto naozaj dobré filmy nikdy nezaznamenávajú masový úspech, ale možno ich vidieť iba vo filmových kluboch. Preto sú hodnotné stránky na internete omnoho menej navštevované ako tie bez hodnoty a tak ďalej a tak ďalej.

Na zemi je to jednoducho takto! A o tom, že je to práve takto hovoril už Kristus vo svojom podobenstve o dvoch cestách. O ceste širokej, po ktorej kráča väčšina, avšak práve táto široká cesta je cestou do záhuby a o ceste úzkej, ktorú nachádzajú iba nemnohí, avšak jedine ona je cestou do života. Do skutočného života plnohodnotnej ľudskej bytosti, ktorá dokázala dať vlastnému životu pravú hodnotu prostredníctvom svojho úsilia o pravé a skutočné hodnoty. Prostredníctvom svojho úsilia o spravodlivosť, čestnosť, čistotu, ušľachtilosť, dobro a ľudskosť, prostredníctvom svojej túžby po poznaní pravdy o zákonitostiach života, ako i svojou túžbou po pochopení zmyslu vlastného bytia.

Ak človek chce byť človekom, musí sa k tomu schopiť! Ak to nedokáže a pohodlne sa prispôsobí len oným nízkym, živočíšnym cieľom, len onému nízkemu, plytkému, nenáročnému a lenivému štandardu myslenia, vzdiali sa od toho, čo ešte možno považovať za človeka. Stane sa iba živočíchom, navonok sa na človeka podobajúcim. Živočíchom, sebaisto kráčajúcim po širokej, vydláždenej ceste úpadku ľudskosti. Po širokej a vydláždenej ceste, smerujúcej k absolútnej deštrukcii jeho osobnosti. To je ono zatratenie, o ktorom hovoril Kristus. Je to záhuba bytosti, ktorej existencia nemá už nijaký zmysel, pretože sa vzdialila do napĺňania veľkosti svojej podstaty. Pretože sa spreneverila veľkosti vlastného človečenstva.

Čo napríklad vy samotní urobíte s vecami, ktoré už nepotrebujete? Vyhodíte ich! Zbavíte sa ich! A tak isto sa i toto stvorenie nakoniec zbaví takýchto živočíchov, podobajúcich sa na človeka. Zbaví sa bytostí, ktorým bolo vždy zaťažko schopiť sa k realizovaniu a naplneniu svojej vlastnej ľudskej veľkosti.

Široká cesta más s ich pseudokultúrou, názormi, spôsobom myslenia a trávenia voľného času, s ich duševným obzorom, plytkými a nízkymi hodnotami je cestou do zatratenia.

Je len prejavom pohodlnosti myslenia, ak niekto dúfa, že má pravdu a musí ísť správne, keď tak ako on ide väčšina a keď tomu, čomu verí on verí väčšina. To je ale zásadný omyl, pretože len nemnohí, čiže tí, ktorí dokážu prekročiť hranicu všeobecnej duševnej malosti sú tými, ktorí môžu nájsť onú úzku cestu do života.

Ku ktorým z nich chceš človeče patriť ty?

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: ne listopad 17, 2013 2:59 pm    Předmět: Svetovláda! Fikcia alebo realita? Odpovědět s citátem

Svetovláda! Fikcia alebo realita?


Túžba po ovládaní ľudí i území sprevádza celé dejiny našej civilizácie. V dávnejších dobách k tomu dochádzalo hrubou silou. Viď napríklad dobyvateľské snahy Alexandra Veľkého, alebo rímskej ríše. Tieto snahy pretrvávali v rôznych formách a podobách až do súčasnosti. Ich vrcholom s celkom otvorenými a neskrývanými ambíciami na svetovládu bol nemecký fašizmus.

Fašizmus pokročil vo svojich snahách o ovládanie más dopredu tým, že okrem nevyhnutnej hrubej sily začal masívne využívať aj silu slova - silu propagandy.

Hitlerovské Nemecko malo svoje ministerstvo propagandy, ktorého úlohou bolo cielené a účelové masírovanie verejnej mienky tak, aby sa obyvateľstvo stalo nakloneným režimu a uverilo jeho ideám a zámerom. Sila tejto propagandy dokázala mnohých Nemcov vyburcovať až k fanatizmu. K fanatickej viere vo vlastnú nadradenosť, na základe ktorej majú právo vládnuť menejcenným rasám, či k fanatickému presvedčeniu v konečné víťazstvo nemeckých zbraní. Toto ich presvedčenie bolo napríklad tak veľké, že keď na začiatku roku 1945 už takmer celý svet vedel, že Nemci vojnu prehrajú, oni sa urputne bránili dúfajúc, že sa môže ešte všetko obrátiť.

Hrubú silu a silu propagandy využíval aj režim komunistický. Prostredníctvom hrubej sily likvidoval svojich vnútorných odporcov a prostredníctvom propagandy neustále masíroval spoločenské povedomie za účelom dosiahnutia poslušnosti režimu.

Fašistická a komunistická propaganda sa zakladali na princípe tisíckrát opakovanej lži, ktorá sa nakoniec stáva pravdou. A vskutku, v oboch spomínaných režimoch existovali celé masy ľudí, ktorí vo svojej pohodlnosti veci hlbšie neskúmali a ktorí slepo verili tomu, čo sa neustále hlásalo. Pod vplyvom propagandy sa mnohí stotožnili s predkladanými ideami až do takej miery, že sa stali presvedčenými fašistami alebo komunistami. Tisíckrát vyslovovaná lož, ktorej podstatu z vlastnej pohodlnosti nikdy neskúmali sa pre nich naozaj stala pravdou.

Bolo by však nesmierne naivné myslieť si, že po páde fašizmu a komunizmu ustali i všetky snahy o ovládanie más a svetovládu. Tieto tendencie sú stále živé! Iba nadobudli inú formu a prispôsobili sa moderným podmienkam. Zdokonalili sa a transformovali sa. Dokonca by sa dalo povedať, že celé dejiny ľudstva boli vždy poznamenané iba hľadaním a zdokonaľovaním snáh určitej elity o ovládanie širokých más obyvateľstva. Zo začiatku sa tak dialo bezvýhradne iba prostredníctvom hrubej sily, kým v dvadsiatom storočí k tomu pribudlo i spolupôsobenie propagandy.

Na konci 20. a začiatkom 21. storočia však došlo k obrovskému pokroku v tom, že stará, dobrá a osvedčená hrubá sila, ktorá sa ešte stále efektívne využíva bola predsa len do značnej miery nahradená ovládaním ľudí a krajín prostredníctvom sily kapitálu. Čisto ekonomicky!

No a podmienkam modernej doby bola prispôsobená i propaganda, ktorej úlohou je ohlupovanie más a manipulovanie s nimi prostredníctvom slova. Maximálne efektívne k tomu boli využité moderné informačné technológie. Deje sa to tak, že prostredníctvom elektronických a printových médií je zámerne šírené obrovské množstvo lacných, plytkých a povrchných informácií, ktorých nadmiera má zamedziť tomu, aby si človek v návale povinnosti a lavíny informácií našiel čas zastaviť sa a o všetkom, čo sa okolo neho deje samostatne premýšľať. Aby jednoducho natrvalo zostal iba súčasťou nemysliacej masy, ktorá slepo a bez rozmýšľania prijíma to, čo sa jej sprostredkováva.

Cieľom súčasnej formy propagandy je formovanie nemysliacich a konzumnému spôsobu života podrobených bytostí, ktoré takýto štýl života považujú za to jediné a najvyššie, čo vôbec jestvuje a o čo treba usilovať.

Takmer všetko, čo ku nám dnes prichádza z televízie, z novín, z internetu, z rozhlasu, z kníh a časopisov je účelovo zamerané na duševnú degradáciu človeka! Ide o cielenú propagandu, ktorej účelom je vytvorenie prázdnej, povrchnej, nemysliacej a preto ľahko ovládateľného bytosti. Bytosti lenivej myslieť. Lenivej a časom už ani neschopnej uvažovať mimo hraníc duševného štandardu určeného propagandou.

Človeku, ktorý sa tomu podvolí a dlhodobo žije a uvažuje iba v rámci takto stanoveného duševného obzoru postupne ochabuje jeho schopnosť samostatného myslenia. Takýto človek je chytený do osídiel. Je zotročený a uväznený bez toho, že by musel byť zavretý vo väzení. Je totiž zotročený duševne! Zlomený duševne! Odsúdený stať sa iba slepým konzumentom prázdnej konzumnej spoločnosti! Je uvrhnutý do neslobody tak rafinovaným spôsobom, že si celú biedu vlastného zotročenia ani neuvedomuje. Ba dokonca v nej nachádza záľubu a potešenie!

Súčasný spôsob propagandy učinil z ľudských bytostí konzumných živočíchov a duševne zdegradované, neslobodné masy, ktoré si o sebe myslia, že sú slobodné. Že sú slobodné, keď sledujú stupídne televízne seriály a filmy plné násilia, keď hrajú počítačové hry a čítajú bulvár, keď surfujú po internete a hľadajú stále nové pikantnosti a zaujímavosti, keď majú neustále sluchátka na ušiach a počúvajú hudbu a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko však nie je žiadna sloboda, ale účelové vymývanie mozgov! Vymývanie mozgov za účelom duševnej degradácie človeka v nemysliacu bytosť, s ktorou sa dá ľahko manipulovať, ovládať ju a čokoľvek jej nahovoriť.

No a vrcholným produktom tohto úsilia je človek, ktorý sa na svojej pravidelnej dávke ohlupovania a vymývania mozgu stane závislý podobne, ako na drogách a ktorý sa sám nenávistne postaví voči každému, kto by sa mu snažil pomôcť. Kto by sa mu snažil otvoriť oči a ukázať mu jeho ľudsky nedôstojný stav, ako i spôsob, ako sa z neho vymaniť. O to totiž už takáto obeť nemá mnohokrát vôbec žiadny záujem. Naopak, cíti sa byť ohrozenou zo straty toho, na čo si už zvykla. A preto znenávidí každého, kto by nejakým spôsobom siahal na jej pohodlie a návyky.

A tak paradoxne otrok útočí voči tomu, kto ho chce z jeho zotročenia oslobodiť. Toto je husársky kúsok a vrcholný produkt úspešného, moderného, propagandistického vymývania mozgov.

Nehádžte perly sviniam, aby sa neobrátili proti vám a neroztrhali vás! Je nebezpečné hovoriť duševne zdegradovaným obetiam propagandy konzumizmu o ich zotročení. Mohli by sa totiž obrátiť voči vám. Už im totiž všetko vyhovuje tak, ako to je. Už nechcú viac. Už sa ani len vo svojej mysli nie sú schopní povzniesť vyššie, pretože myslenie ich bolí a padne im zaťažko.

A predsa! Predsa len má byť hovorené o ceste von z toho marazmu! O ceste ku skutočnej dôstojnosti, slobode a veľkosti človeka! Je to cesta, smerujúca k pravým životným hodnotám, ktoré sú hodnotami ducha! Cesta k nadobúdaniu hodnôt ducha! Sú to spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, čistota, ľudskosť a túžba po poznaní zmyslu života.

Je to cesta, na ktorej musí mať človek dosť guráže a odvahy odvrhnúť od seba absolútne všetko, čo sa prieči týmto hodnotám. Lebo jedine úsilie o tieto hodnoty môže dať jeho životu skutočnú veľkosť a pravú ľudskú dôstojnosť. Jedine nimi sa človek stáva naozaj človekom.

Na zemi totiž nežijeme len preto, aby sme si tu užili koľko sa len dá, ako sa nám to snaží nahovoriť konzumizmus. Náš život na zemi, so všetkým, čo sa nám v ňom ponúka nie je hlavným účelom nášho bytia! Nie je hlavným účelom, ale iba prostriedkom k dosiahnutiu tohto účelu.

Hlavným účelom nášho bytia je dosiahnutie duchovnej zrelosti! Dosiahnutie vysokej mravnej a morálnej vyspelosti! Tým sa potom stávame spôsobilými pre vstup do ríše ducha, z ktorej všetky duchovné hodnoty pramenia a pochádzajú a z ktorej pochádza a do ktorej sa má vrátiť i človek samotný.

Hodnoty ducha nepochádzajú z hmoty! Pochádzajú z duchovnej ríše a preto sú hmotnosti tejto zeme tak cudzorodé. Preto ľuďom, žijúcim na zemi padne tak zaťažko usilovať o spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, čistotu, ľudskosť a o poznanie zmyslu vlastného života. To hmotné ich totiž načisto ovládlo a oni zabudli, že majú usilovať o duchovné, z ktorého pochádzajú a kam by sa mali jedného dňa vrátiť.

Ľudia nežijú správne a ich bytie na zemi sa zredukovalo iba na maximálne užívanie si všetkého, čo sa im ponúka. To sa stalo jediným zmyslom ich bytia. Prepadli plytkosti, pohodlnosti a lenivosti myslenia, pretože sa ženú iba za hmotou a peniazmi. Vysoké duchovné hodnoty ako sú spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a ľudskosť pre nich mnoho neznamenajú a preto ich pokojne obchádzajú. A nejavia záujem ani o poznávanie zmyslu vlastného života. Preto sa ich duševný obzor zužuje. Dochádza k ich osobnostnej devalvácii a degradácii, až sa nakoniec stávajú len akýmisi humanoidným živočíchmi, podobajúcimi sa človeku, avšak nesmierne ďaleko vzdialenými tomu, čo pojem "človek" v skutočnosti znamená.

A potom niet divu, že za takéhoto stavu sa vždy nájde určitá elita, ktorá z toho ťaží. Ktorá chce ľudí úplne ovládať ako poslušné stádo a ktorá má preto eminentný záujem, aby boli čoraz hlúpejší. Aby ich raz absolútne ovládli a mohli si s nimi robiť, čo len budú chcieť.

Svedectvom takýchto snáh o absolútne ovládanie ľudí je napríklad aféra amerických tajných služieb, ktoré sledujú všetku emailovú komunikáciu, alebo odpočúvajú doma i v zahraničí. A určite to bude pokračovať stále ďalej. Nedávno sa napríklad u nás hovorilo o čipovaní psov. Časom možno prídu na rad aj ľudia.

Kiež by sa preto mnohým podarilo pochopiť, prehliadnuť a uvedomiť si hĺbku nedôstojného stavu, v ktorom sa ako ľudia nachádzajú a kiež by mnohí našli v sebe silu prekročiť svoj vlastný tieň, vzopnúť sa všeobecnej nízkosti prázdneho konzumizmu a vyšvihnúť sa k pravému človečenstvu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: pá prosinec 13, 2013 3:27 pm    Předmět: Obhajoba zákona karmy Odpovědět s citátem

Obhajoba zákona karmy


Každý, kto vysloví slovo karma, znamenajúce odplatu za zlé činy, ktoré sme napáchali v našich minulých životoch sa v kresťanských kruhoch stretne s odmietnutím. Kresťania totiž odmietajú kozmický zákon karmy, na základe ktorého je naše utrpenie nevyhnutným dôsledkom našich vlastných, predchádzajúcich zlých a nesprávnych činov.

Výhrady bývajú rôzne. Jednou z nich je napríklad pochybnosť o etickom účinku zmieneného zákona. Ide o pochybnosť o tom, ako môže človeka zušľachtiť trest, ktorým pyká za činy spáchané v minulých životoch, o ktorých nič nevie a ktorých morálny dosah si už nepamätá. Podľa zástancov uvedenej tézy je zákon karmy iba chabým a naivným pokusom o obhájenie spravodlivosti Najvyššieho uprostred sveta plného utrpenia.

Všetko skutočne veľké je však jednoduché! A oná prostá jednoduchosť veľkých vecí sa môže prekomplikovaným ľuďom dnešnej doby javiť ako naivita. Ale to len preto, lebo v nich niet úprimnej snahy o pochopenie najhlbšej podstaty prostého zákona karmy. Jedine pre ich vlastné nepochopenie veľkosti skutočnej jednoduchosti ho potom môžu potierať tvrdením, že niet nijakého morálneho ani etického významu v tom, ak niekto trpí za svoje činy z predchádzajúcich životov. Ak trpí za niečo, čoho obsah si už vôbec nepamätá.

Nasledujúce riadky sú preto určené len všetkým tým, ktorí chcú pochopiť najhlbší zmysel zákona karmy, prostredníctvom ktorého k nám prichádza utrpenie ako dôsledok za zlo, ktorého sme sa dopustili v našich predchádzajúcich životoch na zemi.

Vezmime si napríklad panovačného človeka. Má určitú negatívnu duševnú vlastnosť a ona je súčasťou jeho osobnosti. Prostredníctvom svojej panovačnosti spôsobuje mnoho utrpenia iným.

Máme tu teda panovačnosť, ako zlú duševnú vlastnosť a potom zlé činy, vykonané prostredníctvom nej. Panovačnosť je teda príčinou zlých skutkov, takže oboje je vzájomne pevne previazané.

A raz sa stane, že tento človek zomrie. Svojou smrťou si so sebou odnáša i všetky negatívne duševné vlastnosti. Preto si pri svojom opätovnom pozemskom zrodení jeho duša so sebou znovu prináša silný sklon k panovačnosti. Avšak na jeho panovačnosť sú pevným vláknom naviazané všetky jeho predchádzajúce zlé činy, ktoré kedysi vykonal vo svojom predchádzajúcom pozemskom bytí. Na základe spravodlivého zákona karmy sa po tomto vlákne ku nemu navracia vo forme utrpenia ovocie jeho vlastného negatívneho jednania.

On si však vôbec nemusí a vôbec nepotrebuje pamätať, za aké konkrétne zlé činy ho utrpenie stíha, pretože dôsledky jeho zlých činov sú naviazané predovšetkým na jeho negatívny duševný sklon k panovačnosti. Na sklon k panovačnosti, ktorý tento človek vo svojej duši stále nesie a ktorý sa stal základným popudom k vykonaniu všetkých jeho zlých skutkov v minulom živote.

Výchovný a etický rozmer zákona karmy je teda naviazaný predovšetkým na našu konkrétnu negatívnu duševnú vlastnosť, ktorú v sebe prechovávame a prostredníctvom ktorej všetky naše zlé činy vznikli.

Preto človek vôbec nepotrebuje vedieť, za aké svoje konkrétne činy pyká. To vôbec nie je dôležité ani podstatné. On totiž pyká predovšetkým za to, že v sebe neustále tvrdošijne prechováva tú istú negatívnu duševnú vlastnosť. Práve ona je hlavnou príčinou všetkých jeho minulých zlých činov a práve na ňu je naviazaná jeho karma.

V poznaní týchto skutočnosti sa však zároveň skrýva i možnosť vyslobodenia sa z účinkov karmy. Je skrytá v našom polepšení sa! Spočíva v rozpoznaní toho, akú negatívnu vlastnosť v sebe nesieme a v snahe o jej odstránenie.

Ak teda na začiatku spomínaný človek odstráni svoju panovačnosť, všetko to negatívne, čo prostredníctvom nej v minulosti vykonal a čo by ho na základe zákona karmy malo bolestivo zasiahnuť, všetko toto sa už zrazu nemá o čo v jeho duši zachytiť. Nenachádza to už žiadnu rovnorodosť, pretože človek sa polepšil a tým sa spojenie s jeho predchádzajúcimi zlými činmi prerušilo.

Jeho zlá karma, predstavujúca bolestivé dôsledky jeho predchádzajúcich zlých skutkov, ktoré kedysi na základe svojej panovačnosti vykonal ho už nemôže zraniť, pretože už v ňom nijakej panovačnosti niet. Pretože on už spoznal, pochopil a uvedomil si, že je to niečo zlého a zmenil sa k lepšiemu.

Výchovný a etický rozmer zákona karmy nie je teda naviazaný na naše konkrétne činy, ktoré si už nepamätáme, ale na naše negatívne duševné vlastnosti, ktoré v sebe skrývame a na základe ktorých boli naše zlé činy vykonané. Najdôležitejším a najpotrebnejším preto je, aby sme tieto negatívne duševné vlastností dokázali rozpoznať a zbaviť sa ich.

Dovtedy, dokedy tak neučiníme a nepolepšíme sa, nás bude biť karma. Budú nás biť dôsledky našich negatívnych činov, ktoré sme vykonali v predchádzajúcich životoch, aby sme boli nakoniec pod tlakom vlastného utrpenia donútení spoznať, čo zlé neustále prechovávame vo svojej duši. Aby sme sa rozhodli odstrániť to a zmeniť sa k lepšiemu. A ak sa polepšíme, zbavíme sa zlej karmy.

Na vysporiadanie sa so svojou zlou karmou nie je teda vôbec potrebné poznať konkrétne negatívne činy, za ktoré nás stíha. Na vysporiadanie sa so svojou karmou treba predovšetkým spoznať svoje negatívne duševné vlastnosti, ktoré v sebe nosíme a ktorých sa musíme zbaviť. Musíme sa ich zbaviť ak chceme, aby sme neboli neustále podrobovaní utrpeniu, ktoré sa nás snaží dotlačiť k tomu, aby sme rozpoznali a odstránili všetko, čo je v našej duši zlé a nesprávne, a na základe čoho by sme iným naďalej spôsobovali iba utrpenie. Utrpenie, za ktoré by sme potom museli my samotní neustále trpieť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt leden 09, 2014 5:06 pm    Předmět: Ako prežiť spojenie so Svetlom Odpovědět s citátem

Ako prežiť spojenie so Svetlom


Prežitie spojenia so Svetlom je najmocnejším a najzásadnejším prežitím, ktorého sa môže človeku tu na zemi dostať. Má schopnosť od základov zmeniť celý jeho doterajší život. Existencia Boha, ktorá bola dovtedy vecou viery sa totiž na základe osobného prežitia stáva vecou presvedčenia, pretože potom už človek neverí že je to tak, ale vie, že to je tak!

Niet slov, ktorými by sa dal adekvátne vyjadriť a popísať moment dotyku duše človeka s nádherou vyžarovania Svetla vševládneho Boha. O Bohu samotnom tu reč nie je a ani byť nemôže! On totiž tróni v človeku nikdy nedosiahnuteľných výšinách. A z Jeho súcnosti žiari Svetlo, z ktorého všetko vzniklo a všetko je ním udržiavané.

Spojenie môže človek nadviazať jedine s odleskom žiary tohto Svetla. Môže ju zavnímať, zakúsiť a zažiť. A keby to malo trvať hoci len zlomok sekundy, ťažko opísateľná veľkoleposť tohto prežitia sa stáva podnetom k zásadnej premene jeho života.

No a my si teraz skúsme niečo povedať o dvoch spôsoboch, ktorými sa je možné k takémuto prežitiu dopracovať.

Prvý spôsob môžeme nazvať spôsobom šokovým, alebo revolučným a druhý spôsob spôsobom evolučným, čiže cestou postupného vývoja.

K tomu prvému dochádza v hraničných situáciách a v zlomových životných momentoch. Typickým príkladom je autonehoda, alebo iný ťažký úraz, prostredníctvom ktorého sa človek ocitá v stave klinickej smrti a v ňom prežíva spojenie so Svetlom. Prežíva určitý druh spojenia s primerane odstupňovanou silou vyžarovania Svetla. Vidí rôzne svetlé bytosti, zhovára sa s nimi, nazývajúc ich podľa druhu svojho vierovyznania rôznymi menami, avšak dôsledok takejto skúsenosti býva vo väčšine prípadov vždy ten istý. Po opätovnom návrate do fyzického tela nastáva v jeho živote absolútny hodnotový obrat. Zásadný obrat k hodnotám, akými sú ústretovosť a ohľaduplnosť voči ostatným, ušľachtilosť, čestnosť, spravodlivosť a dobro. Človek totiž spoznáva, že práve v tomto spočíva pravá cena jeho bytia a že hodnoty, ktorým ľudia holdujú dnes nemajú z vyššieho hľadiska takmer nijakú cenu. Že majetky, peniaze, moc, sláva, pôžitky a radovánky, ktorým mnohí tu na zemi obetujú všetko svoje snaženie sú hodnotami druhoradými. Spoznáva, že skutočnými a pravými, naše fyzické bytie presahujúcimi hodnotami je ľudskosť, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a dobro.

Nie teda mať, ale byť! Nie teda mať, vlastniť a užívať si, ale byť dobrým, spravodlivým a ušľachtilým človekom! Jedine v tomto spočíva skutočná hodnota, ktorú si hlboko uvedomuje človek na základe svojho osobného prežitia spojenia so Svetlom.

S tým Svetlom, v ktorého žiare sa raz ocitne každá ľudská duša, aby sa pred ním zodpovedala zo všetkých svojich činov. A nie len zo svojich činov, ale i zo svojich slov a myšlienok. V hrôze, údese a úľaku bude potom stáť človek pred žiarou Svetla, vedomý si toho, že prežil svoj život v honbe za hodnotami, ktoré v živej a mocnej realite tohto Svetla nič neznamenajú.

A ešte jedno si zo sebou odnášajú všetci tí, ktorí prežili stretnutie so Svetlom počas klinickej smrti. Prestávajú mať strach zo smrti. Z vlastného prežitia už totiž vedia, že ich tam, na druhom brehu čaká Svetlá žiara, v ústrety ktorej budú môcť radostne kráčať, ak svoj život naplnili hodnotami dobra, cti, ušľachtilosti, spravodlivosti a ľudskosti.

Smeť ísť v ústrety Svetlu! Čoraz bližšie k jasavej nádhere jeho žiary! Pred niečím takýmto bledne akékoľvek bohatstvo a akákoľvek rozkoš tohto sveta. A preto ten, kto niečo takého prežije, napĺňa svoj život už len svetlými hodnotami ušľachtilosti a dobra.

Takýto je teda šokový, alebo revolučný spôsob osobného prežitia spojenia so Svetlom. Z jeho opisu je jasné, že väčšina ľudí nemôže ísť touto cestou a že tento spôsob zostáva riadením osudu vyhradený iba určitému malému percentu populácie.

Väčšina ľudí musí a má kráčať k tomuto prežitiu spôsobom evolučným. Spôsobom postupného vývoja. Je to cesta, spočívajúca v uvedomení si skutočných a pravých hodnôt a v podriadení svojho života týmto hodnotám. Spočíva v úsilí o ľudskosť, ústretovosť, nezištnosť, čestnosť, ušľachtilosť, spravodlivosť a dobro. Spočíva v poznaní, že práve toto sú hodnoty, ktorých získavanie musí byť prvoradé, kým všetko ostatné musí byť až na druhom mieste.

Človek môže usilovať i o majetok, i o peniaze, môže si dopriať radostí a pôžitkov, avšak nikdy ich nesmie dosahovať na úkor poctivosti, čestnosti, ušľachtilosti, ľudskosti a spravodlivosti.

Dodržiavanie tejto zásady musí stáť vždy na prvom meste a až potom môže nasledovať všetko ostatné.

Ak človek takto žije, evolučným spôsobom, čiže cestou postupného duchovného vývoja kráča v ústrety prežitiu spojenia so Svetlom. Človek sa totiž takýmto spôsobom života stáva vnútorne čoraz viacej svetlejším a tým i Svetlu rovnorodejším, až nakoniec, keď vo svojom snažení nepoľaví a bude ho stále rozvíjať k čoraz vyššej dokonalosti, dostane sa mu veľkej odmeny. Už tu na zemi mu bude dovolené zažiť spojenie so žiarou Svetla Najvyššieho! Bude mu dovolené dotknúť sa ho, zavnímať ho, okúsiť ho a vytušiť ho!

Vtedy pochopí, že jeho úsilie o vysoké hodnoty bolo správne a jeho odhodlanie žiť takto aj naďalej ešte vzrastie. Potom, prostredníctvom vlastného prežitia tiež spozná, že Boh naozaj jestvuje a že už len slabý odlesk žiarivého Svetla jeho nádhery dokáže natrvalo naplniť ľudskú dušu blaženosťou. V takomto človeku vzbĺkne túžba slúžiť Svetlu navždy svojim dobrým, spravodlivým a ušľachtilým životom. Túžba kráčať mu v ústrety žitím života naplneného svetlými hodnotami. Túžba radostne kráčať v ústrety žiare Svetla prevelebnej nádhery Stvoriteľa.

Niet väčšieho šťastia, blaženosti a naplnenia! Lebo vskutku, ľudia tejto zeme ani len netušia, čo Boh nachystal pre tých, ktorí ho milujú. Pre tých, ktorých život bol naplnený snahou o vysoké, svetlé a vznešené hodnoty.

Toto je cesta predurčená všetkým ľuďom tejto zeme! Cesta k šťastiu, blaženosti a naplneniu! Na každom z nás zostáva, či sa po nej vydá. Či bude kráčať už tu na zemi a potom automaticky i po odchode z tejto zeme v ústrety Svetlu, alebo prežije svoj život iba v napĺňaní pozemských cieľov a hodnôt, Svetlu vzdialených.

Od hodnotového systému každého človeka záleží, čo sa s ním stane po smrti. Iba na ňom záleží, či jeho ďalšia cesta bude cestou v ústrety nádhere Svetla, alebo naopak, či v žiare Svetla spozná svoje vlastné odsúdenie. Odsúdenie bytosti, pre ktorú skutočné, svetlé, nadčasové a fyzické bytie vysoko presahujúce hodnoty nič neznamenali. Bytosti, ktorá uznávala hodnoty úplne iného druhu a tým sa sama vzdialila Svetlu a vyniesla nad sebou rozsudok.

Lebo Svetlo nikoho nesúdi a neodsudzuje! Na to je príliš vznešené! Súdi a odsudzuje sa iba človek sám, pretože on sám sa dobrovoľne a na základe svojej slobodnej vôle odvracia od Svetla a prikláňa k temnote, ktorá je jeho opakom.

Zostáva teda iba čisto na nás, čo so svojim pozemským životom i celým svojim bytím urobíme a kam ho nasmerujeme. Zostáva iba na nás, či ho naplníme Svetlom, alebo temnotou.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt leden 30, 2014 6:23 pm    Předmět: Neklid duše Odpovědět s citátem

Neklid duše

Každý člověk v sobě cítí zvláštní, nedefinovatelný a neurčitý vnitřní neklid. Neklid, který ho stále nutí něco hledat a o něco usilovat. A když to, co hledá a o co usiluje nakonec dosáhne, neklid duše se po nějaké době ozve zas. Zdánlivě jakoby nebylo zcela ničeho, čím by se dal uhasit. Ba časem, s přibývajícími léty se jakoby ještě více stupňoval a přerůstá až v drásajíci pocit nenaplněnosti bytí.

Lidé se snaží zahnat a přehlušit onen tajemný neklid svých duší různými způsoby. Jeden se dá na alkohol a druhý zase na drogy. Další se stane worholikem a jiný usiluje o peníze, moc, slávu, nebo o kariéru. Jiní se zase oddávají smyslným vášním, další cestují, nebo pěstují sport, či různé koníčky. A jiní se zase naplno oddají rodině a dětem. A všechno z toho, co bylo zmíněno má schopnost na určitý kratší nebo delší čas, nebo i relativně dost dlouhou dobu překrýt a zapudit onen neurčitý neklid duše, který se však nakonec přece jen opět vynoří.

Co to ​​je? Co nám to bez ustání zneklidňuje naši duši?

Odhalením jednoho z největších tajemství lidského bytí je poznání, že tento neklid byl do naší duše vložen záměrně. Do nejhlubší podstaty naší duše záměrně vložen proto, abychom nenašli klidu a spočinutí, dokud nenajdeme Boha! Přesněji řečeno, dokud nenajdeme spojení se Světlem Nejvyššího.

Tohoto si tedy buď člověče dobře vědom! Věz, že právě toto je skutečnou příčinou neklidu tvé duše. Darmo se ho proto budeš snažit přehlušit tisícerými způsoby. Dosáhnout požadovaného vnitřního klidu a míru můžeš jedině v nalezení spojení se Světlem Stvořitele. K němu tě žene onen tajemný neklid. Tlačí tě ke snaze o poznávání Boha a o stále větší přibližování se k Němu.

Můžeš se klamat čímkoliv chceš, můžeš se namáhavě pachtit za jinými cíli, i když je nakonec dosáhneš, tvé uspokojení nebude nikdy trvalé. Uspokojení z dosažení nějakého cíle můžeš totiž cítit třeba i delší dobu, avšak nakonec, i kdyby to snad mělo být na samém sklonku tvého života tě o to intenzívnějším způsobem zasáhne neklid tvé duše, která zůstala hladovou a žíznivou po poznání Nejvyššího.

Žel tisíce, ba miliony lidí takto promarňují svůj život a nakonec odcházejí z tohoto světa v bouři vlnobití duševního neklidu, prorůstajícího až do zoufalství. Prorůstajícího do zoufalství v nesmírně bolestném tušení a uvědomění si promarnění svého života, ve kterém nebylo učiněno to nejpodstatnější a nejdůležitější. Ve kterém nedošlo k nalezení spojení se Světlem Stvořitele prostřednictvím jejich vážné snahy o jeho poznání.

Snaha o poznávání Pána! Snaha o poznání jeho Vůle, která se v tomto stvoření projevuje ve formě Zákona. Ve formě Zákona, čili prostřednictvím Zákonů, které stvořením hýbou. Zákonů hmotných, jakož i Zákonů duchovních. Obojí reprezentují Vůli Nejvyššího a jsou jí živým odrazem. Jsou životem samotným v jeho duchovních a hmotných zákonitostech. Kdo se snaží poznávat tyto Zákonitosti a vidět jej takovými, jaké opravdu jsou, ten poznává Stvořitele v jeho díle. Ten poznává Vůli Nejvyššího a tím se stále více přibližuje k poznání Tvůrce samotného, navazujíc stále užšího spojení s jeho Světlem. Pokud by za tímto účelem byli lidé ochotni vynaložit tolik námahy a tolik úsilí, kolik jsou ho ochotni vynaložit na mnohem podřadnější cíle, pak by nutně musely dříve nebo později, zrajíc v poznávání Vůle Nejvyššího najít živé spojení s Jeho Světlem, ve kterém by našli onen toužebně hledaný cíl své duše. Našly by onu vodu živou, která by navždy uhasila jejich vnitřní žízeň a ukojila jejich vnitřní hlad.

Ať hluboký mír naplní duše lidí této země! Klid a mír, pramenící z poznání Pána! Z poznání jeho Vůle a jeho Zákonů, protože neklidná lidská duše může najít spočinutí jedině v blízkosti svého Boha!

Toto je onen tajemný a neznámý cíl, který každá duše podvědomě a nevědomě hledá. Avšak hledá ho v tisících různých věcech, které jí nabízí tato země, ale které jí ho nikdy nemohou přinést. Neboť skutečný mír nachází duše pouze v Bohu. Dokud toto lidé nepochopí, budou se svými životy neustále štvát a plahočit, nenacházejíc klidu a plní neklidu, který byl do jejich podstaty vložen záměrně. Záměrně, aby byl člověk nucen hledat, dokud skutečný klid a mír nenajde.

Kdo hledá najde! Kdo prosí dostane a kdo tluče, tomu bude otevřeno! Člověče hledej, pros a usiluj o poznání Vůle Nejvyššího! Tak vážně a intenzivně, jak si toho schopen v tisícerých jiných věcech, které si dosud považoval za důležité. Pokud takové vážné úsilí směrem k poznání Vůle Nejvyššího nevyvineš, nic nenajdeš. Nikdy nenajdeš skutečný klid a nic jiného, v co marně doufáš ti tento klid nepřinese.

Věz totiž člověče, že Pán, velký všemohoucí Bůh zjevil světu svou Vůli, která je jedinou Pravdou! Její Světlo, Světlo Pravdy záři to temnot této země jako maják. Kdo vážně hledá, může ji najít, poznat a pochopit. Ale opravdu jen ten, kdo vážně hledá! To je rozhodující podmínka! Všem ostatním zůstane jen trvalá trýzeň neklidu jejich duše, která nikdy a v ničem nedokáže najít spočinutí, klidu a míru, až se nakonec v honbě za nicotnostmi uštve na smrt.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt únor 20, 2014 4:10 pm    Předmět: Ako bude zem očistená od zla? Odpovědět s citátem

Ako bude zem očistená od zla?


Takto to dnes chodí – hovoria ľudia a fatálne sa zmierujú s mnohostrannými prejavmi zla. Zlo sa stáva samozrejmosťou a niečím úplne normálnym. Zmierujeme sa s nečestnosťou, nepoctivosťou, nespravodlivosťou a prispôsobujeme sa im. Je len málo takých ktorí veria, že zlo na tejto zemi môže byť zničené. A predsa, aj keď sa to zdá neuveriteľné, zničené bude! A predsa padne, hoci dnes to málokto považuje za možné! Ako k tomu dôjde?

V každom človeku, nech je už akokoľvek zlý sa vždy nachádza predsa len niečo dobrého. Každý z nás má okrem temných osudových vlákien, ktoré si tká svojou náklonnosťou ku zlému i svetlé vlákna chcenia k dobrému.

K zničeniu zla na zemi dôjde zvýšeným vyžarovaním Svetla do všetkých osudových vlákien ľudí, ktoré si utkali svojim myslením a jednaním. Žiara, tlak a neuveriteľným spôsobom zvýšená sila sa teda vleje do absolútne všetkých osudových vlákien dobrého i zlého chcenia ľudí tejto zeme.

Odolať tejto žiare, tomuto tlaku a tejto sile však budú môcť iba pevné vlákna dobrého chcenia! Iba pevné a silné osudové vlákna vytvorené človekom, usilujúcim o dobro, čestnosť, spravodlivosť a ušľachtilosť. Tieto vlákna, posilnené nebývalou silou potom zosilnejú ešte viac a takéhoto jedinca doslova vymrštia smerom k Svetlu tak, ako napnutá tetiva luku vymrští šíp. Každý takýto človek bude prudko povznesený k Svetlu v ústrety šťastiu, mieru a radosti. Na rozdiel od ostatných sa tým vyhne mnohým nebezpečenstvám, od ktorých zostane uchránený.

Čo sa však stane s ľuďmi, ktorí síce majú dobré chcenie, ale žiaľ nie až také silné? Ktorých vlákien dobrého chcenia je preto len veľmi málo a sú slabé?

Slabé vlákna nemôžu odolať zvýšenému tlaku, sile a žiare Svetla a preto sa potrhajú! Potrhajú sa a zhoria, lebo chcenie k dobrému u dotyčného človeka síce jestvovalo, ale nebolo silné. Bolo iba slabé a tieto slabé vlákna neboli schopné vydržať zvýšenie vyžarovania sily Svetla.

Človek, ktorý nevyvinul dostatočnú intenzitu dobra, čoho dôsledkom boli iba slabučké vlákna jeho dobrého chcenia, ktoré preto neboli schopné odolať tlaku sily Svetla, takýto človek zostane potom zviazaný už len so svojimi temnými osudovými vláknami. Zostane tak vydaný napospas temnote! Napospas zlu, ktoré bolo u neho prevažujúce a nakoniec aj prevážilo, i keď tento človek mal v sebe aj niečo dobré. To dobré v ňom však žiaľ nebolo dostatočne silné, aby odolalo zvýšenému tlaku Svetla, ktorý čoskoro obopne túto zem.

Dobro bude teda povznesené a zlo zahubí všetkých, ktorí s ním zostanú spojení svojimi osudovými vláknami. Stane sa tak preto, lebo Svetlom posilnené nebudú len svetlé vlákna dobrého chcenia, ale i temné vlákna zlého, nečistého, nespravodlivého a neušľachtilého myslenia a jednania ľudí. Kým však to dobré čaká prostredníctvom zvýšenej sily Svetla povznesenie, to zlé sa vzájomne zhlukne a zhustí natoľko, že vo vystupňovanej zlobe roztrhá samo seba. Lebo len v dobre a ušľachtilosti je možný trvalý vývoj bez konca, kým vrcholom zla, vystupňovaného silou Svetla až na maximum je sebazničenie.

Takto teda zvíťazí dobro a bude zničené zlo na zemi. Spôsobí to sila vyžarovania Svetla a sila odolnosti osudových vlákien nášho dobrého chcenia, ktoré alebo odolajú, alebo budú roztrhnuté.

Aby teda človek obstál a nemusel byť zahubený, mal by v sebe vedome pestovať silné chcenie k dobrému. Mal by začať dbať o to, aby jeho myslenie a celý jeho vnútorný život bol len dobrý, čistý a ušľachtilý. Aby jeho slová boli len ušľachtilé. Aby všetko jeho jednanie a činy boli iba ušľachtilé a dobré.

Nie je to ťažké. Treba iba vážne chcieť. Vážne chcieť byť dobrým človekom, ktorý ušľachtilo myslí, hovorí a koná. Ktorý to berie na zreteľ pri všetkých svojich povinnostiach. Takto tým totiž pracujeme na zosilňovaní vlákien svojho dobrého chcenia, aby tieto mohli odolať zvýšenému tlaku sily vyžarovania Svetla a my sme mohli byť skrze ne povznesení.

Kto však nedbá o dobro a ušľachtilosť, kto vedome nepracuje na posilňovaní vlákien svojho dobrého chcenia, kto nedbá o čistotu svojho vnútorného života, kto rozpráva neušľachtilo a jedná nečestne, ten posilňuje iba svoje temné osudové vlákna, kým vlákna jeho dobrého chcenia zostávajú slabé a tým i neschopné ustáť zvýšenie tlaku sily Svetla. Musia sa preto roztrhnúť, čím človek zostane odpojený od Svetla a všetkých pomocí, vydaný napospas už len temnu a tým zničeniu.

V každom z nás je niečo dobré. Otázkou iba zostáva, či to dobré v nás je aj dosť silné. A to, či naozaj je dobro v nás dostatočne silné preverí žiara Svetla Najvyššieho, ktorá sa približuje k tejto zemi, aby sa pre jedných stala povznesením a pre druhých záhubou.

Dnes je doba, v ktorej človek musí vedieť o týchto skutočnostiach. Doba, kedy má byť v tomto smere vedomým, aby sa mohol zariadiť tak, aby obstál. Každý z nás, ak mu na sebe čo i len trochu záleží, by preto mal začať urýchlene upevňovať osudové nitky svojho dobrého chcenia, pretože iba v silnom chcení k dobrému sa pre nás skrýva možnosť nášho ďalšieho jestvovania v tomto stvorení.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: po březen 24, 2014 2:15 pm    Předmět: Z dávnych egyptských mystérií... Odpovědět s citátem

Z dávnych egyptských mystérií...


Tento text, hovoriaci o zmysle ľudskej existencie bol inšpirovaný pradávnym vedením staroegyptskej kasty kňazov Hórovho oka a doplnený najnovšími duchovnými poznatkami.

Bytie človeka je zasvätené jeho duchovnému vývoju. Prostredníctvom tohto vývoja dochádza k jeho prerodu z animálnej bytosti, uznávajúcej iba zákonitosti vlastného ega v nesmrteľnú bytosť, ktorej je dovolené kráčať po cestách, nachádzajúcich sa za hranicami bežných smrteľníkov.

Ľudská duša sa opakovane vteľuje na zem a človek tak pokračuje v procese postupného zdokonaľovania, stanoveného Stvoriteľom. Duša vstupuje do rôznych tiel, zakladá rodiny, objavuje sa v rôznych epochách a na rôznych miestach, zažíva rôzne ekonomické podmienky a zdravotné komplikácie.

K týmto opakovaným reinkarnáciám dochádza na zemi, zatiaľ čo slnečná sústava sa pomaly otáča okolo centra galaxie. Behom tohto času je zem i myseľ človeka ovplyvňovaná rôznymi druhmi energií súhvezdí, ktoré podobne ako ročné obdobia určujú nevyhnutné podmienky pre jeho rozvoj.

Osud, ktorý musíme prežívať je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Musíme ho prežiť, aby sme sa poučili.

Používaním slobodnej vôle v situáciách ktorým musíme čeliť sa učíme, aké dôsledky majú naše rozhodnutia.

Pravdu nachádzame na základe porovnávania dôsledkov našich rozhodnutí. Tie nám prinášajú prežívanie protichodných extrémov dobra a zla. Tak zakusujeme bolesť i radosť, šťastie i nešťastie, pokoj a nepokoj, zdravie a chorobu, dostatok a nedostatok, aby sme na základe ich vzájomného porovnávania spoznali silu a hodnotu lásky, dobra, spravodlivosti a ušľachtilosti.

Takto, život za životom človek prechádza procesom duchovného zdokonaľovania. Zakaždým sa narodí múdrejší, viac rešpektujúci a tolerantnejší, pokiaľ neukončí svoj cyklus a nestane sa nesmrteľným nadčlovekom.

V okamihu osvietenia si uvedomuje logický sled nevyhnutnosti všetkých svojich minulých životov, ktoré prežil a zároveň v ňom vystáva poznanie umenia žiť na základe všetkých omylov, ktoré spáchal. Spoznáva, že práve toto bola jeho osobná a jedinečná cesta k zavŕšeniu a naplneniu zmyslu jeho existencie. V mieri a harmónii šíri lásku a získava prístup k vyššej moci a ďalšej fáze svojho vývoja vo vyššom stupni reality.

Jeho vývoj na tejto zemi je zavŕšený a zmysel jeho pozemského bytia naplnený. Človek dokázal prekonať svoju animálnu, egoistickú prirodzenosť a stať sa bytosťou milujúcou a pomáhajúcou všetkému vo stvorení. Tým sa navždy oslobodil z nevyhnutnosti znovuvteľovania na túto zem a stal sa hodným života vo vyššej, duchovnej realite bytia.

Proces duchovného zdokonaľovania ľudí však nie je nekonečný. Je nevyhnutne naviazaný na dĺžku trvania pozemskej hmotnosti, ktorá tak ako vznikla raz rovnako aj zanikne. Duchovný vývoj človeka sa preto musí vtesnať do tohto časového obdobia.

Plynutím času sa teda pomaly približujeme k hranici, na ktorej bude ďalšia možnosť vývoja na tejto zemi zastavená. K času, kedy bude musieť pozemská pláň vydať všetky svoje plody.

Kristus nazval tento deň dňom príchodu Ženícha. Ženích príde, aby všetkých pozval na hostinu. Aby ich pozval do inej, vyššej reality bytia. Toto pozvanie však bude určené iba pripraveným. Iba tým, ktorí sa dokázali stať bytosťami dostatočne spravodlivými, dobrotivými a milujúcimi, napomáhajúcimi všetkému vo stvorení. To sú oné múdre panny, ktorým bude Ženíchom povolený vstup na hostinu.

Každý človek, ktorý ale tejto úrovne nedosiahol a zostal viac alebo menej verný svojej pôvodnej, animálno egoistickej prirodzenosti, každý takýto človek bude z možnosti vstupu na hostinu vylúčený a poslaný naspäť, aby si doplnil chýbajúce kvality.

Avšak nastávajúci rozklad zeme už týmto ľuďom neposkytne dostatočný časový priestor, aby zameškané ešte dohnali. A tak človek, zviazaný s hmotnosťou zeme, ktorá raz vznikla a preto musí raz aj zaniknúť, bude musieť byť podrobený osudu všetkého, čo je hmotné a s hmotnosťou spojené. Bude musieť byť podrobený rozkladu a zániku vlastného, animálno egoistického „ja“, ktoré sa nedokázalo v určenom časovom období trvania hmotného sveta správne duchovne vyvinúť.

Tak má teda každý človek slobodne na výber. Na výber medzi životom a smrťou! Medzi večným životom vo vyššej realite ducha alebo medzi smrťou jeho nedostatočne vyvinutej, animálno egoistickej osobnosti, rovnajúcej sa definitívnemu vymazaniu z knihy života. Táto definitívna záhuba osobnosti človeka je totožná s večným zatratením.

Je to však niečo úplne iného, ako bežná fyzická smrť. Tá býva len prechodom do inej roviny bytia, ktorá tvorí akúsi čakaciu dobu pre ďalšie pozemské vtelenie, v ktorom máme na zemi duchovne dozrievať. Obyčajnej fyzickej smrti sa preto netreba vôbec obávať. Je to len nevyhnutný krok na ceste nášho postupného duchovného zdokonaľovania.

Toho, čoho by sa však mal obávať každý človek je smrť duchovná. Definitívna záhuba, ktorá ho musí postihnúť ak bol lenivý a nestihol sa včas správne duchovne vyvinúť. Preto nebude môcť byť, ako oných päť nerozumných panien, vpustený na blížiacu sa hostinu. Tomuto vážnemu riziku sme vystavení všetci a preto by sme sa mali snažiť vyvarovať sa ho zvýšením dôrazu na svoj vlastný, osobný, individuálny duchovný vzostup.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt duben 17, 2014 3:17 pm    Předmět: O ceste k lepsi budoucnosti Odpovědět s citátem

O cestě k lepší budoucnosti

V dnešní hektické době je někdy velmi důležité najít si alespoň chvilku času a zamyslet se, kam všechno kolem nás vlastně směřuje. Ať už ono všudypřítomné přepjaté pracovní úsilí, nebo i život sám. A právě závažnost následujících řádků by měla být podnětem k takovému hlubšímu zamyšlení, podnětem určeným všem lidem, kteří se již nechtějí nadále nevědomě a bezmyšlenkovitě hnát kamsi do neznáma.

Vzestup a pád! Dva pojmy, od dávnověku až po současnost neodlučitelné spojeny s historií lidstva! Starověký Egypt, řecká civilizace, římská říše, fašismus, komunismus a množství jiných příkladů. Vzestup a dříve či později, se železnou jistotou pád!

A tak i v dnešní době usilovně a za mnohého osobního i celospolečenského strádání budujeme systém, který je v historickém kontextu vývoje lidské civilizace mnohými považován za nejdokonalejší. Je to ale skutečně pravda? Jsou principy, o které se opíráme natolik samy v sobě zdravými a životaschopnými, abychom mohli bez obav vyloučit osud, jaký postihl všechny dosavadní snahy lidstva po dokonalém uspořádání společenských poměrů? Je patrná alespoň jistá míra zdravé životaschopnosti, ať už v oblasti ekonomiky, v oblasti vzájemných vztahů mezi lidmi, mezi národy, nebo ve vztahu k přírodě, která by opravdu mohla zaručit trvale udržitelný rozvoj? Žel hluboce zvážena a upřímná odpověď nebude jistě příliš povzbudivá.

Pouze slepý a od reálného života zcela odtržen člověk si totiž nemůže nevšimnout nadmíru negativity, valící se na nás v každodenním životě ze všech stran. Neustálý stres a tlak ekonomických ukazatelů, dychtivá honba po zisku za jakoukoliv cenu, vyhrocená touha po sebeuplatnění a užívání života, rozvrat vztahů v rodinách, v přátelstvích i v zaměstnání, násilí, nemravnost a zoufalství, mající podobu závislosti na alkoholu, či drogách a mnoho, mnoho jiného! Žel až příliš očividná přítomnost těchto negativ, kterými je současná společnost beznadějně přerostlá musí vyvést z omylu každého, kdo by snad chtěl předpokládat, že právě stávající systém bude první světlou výjimkou v dějinách lidské civilizace, která neskončí pádem!

V uvědomění si této skutečnosti je neobyčejně smutné pozorovat nynější, velké celonárodní úsilí, úzce ohraničené pouze touhou po materiálním blahobytu a růstu, úsilí, které vzhledem k množství zla, pevně zakořeněného do struktury společnosti ničím výrazně nepřevyšuje standard všech dosavadních snah lidstva a proto i směřuje ke stejnému osudu. Se zdravou mírou odpovědnosti vůči vlastní budoucnosti by proto mělo být prvořadým zájmem každého jednotlivce i celého národa úsilí o poznání příčin, které tento historický, pravidelně se opakující jev způsobují, jako i snaha o hledání cesty skutečného, reálné udržitelného rozvoje.

Je ale paradoxní, že správná cesta zdravého vývoje byla lidstvu ukázána už dávno! Je to cesta poznání, pochopení a respektování Zákonů universa! Zákonů, které byly činnými při vzniku vesmíru, trvale ho udržují a budou plně funkčními i dávno po zániku naší planety. Tyto Zákony nezahrnují pouze oblast fyzického světa, ale stejně i oblast mezilidských vztahů i nejvnitřnější svět individuálního, osobního myšlení a cítění.

Žel lidé, domnívajíce se, že oni jsou těmi nejmoudřejšími a proto ignorujíc všechny tyto skutečnosti hledali vždy své vlastní cesty, vlastní zákony a vlastní vize optimálního vývoje. A tak zcela logicky, nezahrnující do svých úvahách principy trvalého charakteru, nesly v sobě všechny jejich dosavadní snahy už od začátku pečeť nestálosti a dočasnosti. Zatímco však zákony lidské nebudou totožnými se Zákony univerza, nedojde, protože prostě ani nemůže dojít k zahájení trvalého a bezpečného vývoje, schopného přivodit štěstí, mír a spokojenost obyvatelstva. Proto by určitě stálo za námahu opravdu vážně osobní i celospolečenské úsilí o pochopení a cílené využití zmíněných vyšších, trvalých principů. Stálo by za námahu jejich pochopení a následné využití v ekonomice, hospodářství, politice, zákonodárství, zdravotnictví, školství a všech ostatních oblastech života společnosti.

Protože pokud necháme i nadále běžet vše bez změny, dospěje to zaručeně tam, kam vždy dosud - k pádu! Stále však máme ještě čas k zamyšlení ak potřebné reformě! Pokud ho ale promarníme, nemůžeme očekávat nic jiného, ​​než dramatický vývoj událostí směrem k národní a celosvětové krizi. A následky takové krize by mohly být v našem 21. století nepředstavitelné!

Z tohoto důvodu byl angažovanými jednotlivci, znalými všech těchto závažných skutečností sestavený materiál s názvem " Zákony pro život na zemi ", určený k pomoci lidem současné doby. Obsahuje ucelený výklad principů, jejichž začleněním do všech oblastí života společnosti může být dosaženo soulad se Zákony univerza a zahájeno budování dokonalejšího, trvale a bezpečně se vyvíjejícího společenského systému.

V zmíněném materiále se hovoří o způsobu myšlení a jednání lidí, který se musí opírat o znalost a respektování vyšších zákonitostí, má-li být člověk ve svém životě skutečně úspěšný a jestliže chce, aby se mu jeho dílo dařilo. Pokud totiž tyto vyšší zákonitosti nebude znát a nebude respektovat, vznikne z toho právě takový zmatek, chaos a úpadek, jaký prožíváme dnes. Záleží však pouze na nás, zda jsme ochotni tuto pomocnou ruku akceptovat, nebo ne. Zda jsme ochotni alespoň hlubšího zamyšlení se, nebo i případného vyvození důsledků pro naše další jednání - v zaměstnání či v osobním životě.

Třeba si totiž uvědomit, že všechny naše rozhodnutí jsou nezbytně spojeny s odpovědností! Odpovědností za sebe, za své nejbližší okolí i za budoucnost našich vlastních dětí! Popřejme si tedy, aby se každý z nás dokázal v tomto zásadním, přelomovém období rozhodnout správně a aby pak zákonitý zpětný dopad důsledků jeho rozhodnutí na něj samotného mohl být pouze dobrý a příznivý. Takovým však může být jedině tehdy, pokud své myšlení, cítění a jednání dokáže postavit do souladu se Zákony univerza.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: po květen 12, 2014 2:17 pm    Předmět: Sila celku zvitazi! Odpovědět s citátem

Sila celku zvíťazí!


Kto podporuje prospech celku, kto napomáha k zveľaďovaniu a k pozdvihovaniu celku, ten je sám celkom podporovaný. Za takýmto človekom stojí nesmiernosť sily celku, ktorá ho podporuje a urovnáva mu všetky jeho životné cesty. Ak totiž človek podporuje celok, on sám stojí v sile a podpore celku a môže prostredníctvom nej úspešne zdolávať aj tie najväčšie prekážky.

Ľudia tohto sveta sa však z pôsobenia pre prospech celku vyčlenili svojim egoizmom. Egoizmom, hľadiacim iba na prospech seba samého.

Áno, väčšina toho, čo ľudia tejto zeme robia je robené iba pre ich osobný prospech. Práve takéto uvažovanie je základom všetkých ich snáh. Ak totiž ich snaženie aj prinesie úžitok niekomu inému, je to spravidla iba vedľajší produkt. Je to len určitý nevyhnutný prostriedok k dosiahnutiu konečného a rozhodujúceho cieľa a síce, prospechu seba samého. Práve takáto je skutočná a reálna vnútorná motivácia ľudí tejto civilizácie.

Lekár teda nelieči predovšetkým preto, aby pomáhal trpiacim, ale hlavne preto, aby si dobre zarobil. Politik nejde do politiky preto, aby slúžil národu, ale aby predovšetkým obohatil sám seba. Podnikateľ nepodniká preto, aby priniesol osoh spoločnosti a poskytol ľuďom živobytie. Podniká predovšetkým preto, aby hlavne on sám čo najviac zarobil a čo najrýchlejšie zbohatol. A tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, veľká česť tým nemnohým výnimkám.

Ak budeme k sebe naozaj úprimnými musíme uznať, že nie to pozitívne, nie to prinášajúce dobro celku je základným motívom všetkého nášho jednania ale žiaľ, je ním to menej pozitívne, to zištne egoistické, čo hľadí predovšetkým na prospech seba samého.

Takýmto princípom vnútorného nastavenia sa však človek vyčleňuje z jednoty celku. Svojim egoizmom sa stavia mimo neho, pretože jeho vlastné dobro je pre neho dôležitejšie, ako dobro všeobecné. Takýto jedinec totiž zväčša neváha postaviť sa proti záujmom celku a poškodiť ich vždy, keď z toho môže mať nejaký prospech a osobné výhody. Prednostným preferovaním egoistických záujmov svojho osobného „ja“ sa teda dostáva do konfliktu so záujmami celku a poškodzuje ich. Jednoducho povedané, stáva sa škodcom!

Človek pri všetkom tom čo robí teda nezohľadňuje záujmy a prospech iných ľudí, záujmy a prospech prírody, zvierat, rastlín a stromov, nezohľadňuje prospech a záujmy vody, vzduchu a zeme. Človek nad toto všetko nadradil iba svoje vlastné záujmy a to aj za cenu toho, že tým spôsobí škodu iným ľuďom, zvieratám, stromom, vode, vzduchu, či zemi. Človek neváha, a s väčšou alebo menšou mierou bezohľadnosti svojho egoizmu sa obracia proti všetkému. Z bezohľadnosťou prospechárstva svojho egoizmu sa stavia proti celku ako jeho škodca a nepriateľ.

Avšak keby takto konali hoci aj úplne všetci na zemi, sila celku, o ktorého veľkosti nemáme ani len tušenia zostane vždy neporovnateľne väčšou, ako jeho časť, ktorú predstavuje celé ľudstvo. A táto ohromná sila, proti ktorej sa ľudia vo svojom egoistickom zmýšľaní postavili stojí teraz nepriateľsky proti nim. Nepodporuje ich a nepomáha im, ako by tomu muselo nevyhnutne byť, keby vo všetkom svojom konaní vždy zohľadňovali predovšetkým záujmy celku. Keďže však takto nečinia, stojí ohromná sila celku stvorenia voči ním v tichom, nechápavom očakávaní, v ktorom pomaly narastá jej nepriateľstvo voči človeku. Vo všeobsiahlosti celku stvorenia je totiž očakávané, že ľudstvo nakoniec predsa len precitne a spozná svoj fatálny omyl.

Avšak každým nadchádzajúcim dňom, v ktorom naďalej zotrvávame vo svojom egoizme rastie nepriazeň a odpor celku voči nám. Tento celok sa totiž nemieni nechať trvalo poškodzovať. Je ochotný dlhodobo, hoci aj celé stáročia čakať na zmenu k lepšiemu, ak ale k tejto zmene nedochádza, kalich trpezlivosti raz pretečie a nesmiernosť sily celku sa nakoniec obráti voči tým, ktorí ho poškodzovali a stavali sa proti nemu.

Bude to niečo podobného, ako keď v ľudskom organizme začne hlodať nejaká infekcia. Telo zmobilizuje svoje ochranné mechanizmy, ako napríklad biele krvinky a vyšle ich na postihnuté miesto, aby infekciu zlikvidovali.

A tak aj ohromný organizmus celku tohto stvorenia bude nútený zaktivizovať svoje obranné mechanizmy a vyslať ich, aby zlikvidovali zhubnú infekciu egoizmu na zemi. A celok v jeho obrovskej moci a sile zničí všetko a všetkých, ktorí ho dlhodobo poškodzovali, čo je nanajvýš logické a absolútne legitímne. Z tejto očisty organizmu celku stvorenia môžu vyviaznuť a vyviaznu len tí, ktorí sa naučili zohľadňovať jeho záujmy. Ľudia, ktorí pri všetkom čo robia zohľadňujú aj prospech a záujmy iných ľudí, záujmy zvierat, stromov, prírody, vody, vzduchu a zeme. Iba takýto ľudia majú trvalé miesto vo stvorení, pretože sú prínosom pre celok. Iní v ňom miesto nemajú! A čas, ktorý im bol doteraz darovaný im bol poskytnutý len preto, aby pochopili, nahliadli a spoznali omyl vlastného egoizmu a zmenili sa k lepšiemu. Ak to nepochopia a nezmenia sa, budú obrannými mechanizmami celku odstránení ako škodlivá infekcia.

Ten, ktorému celok stvorenia patrí a je jeho Tvorcom vyslal pred 2000 rokmi na zem svoje posolstvo prostredníctvom vlastného Syna, aby sa ľudia naučili milovať svojho blížneho ako seba samého. Inými slovami povedané, aby sa popri svojich vlastných záujmoch naučili zohľadňovať i záujmy iných ľudí a prihliadať na ne. Práve toto je totiž prvý a rozhodujúci krok na ceste zohľadňovania záujmov celku stvorenia.

Ľudstvo však doposiaľ neuskutočnilo ani tento prvý krok a to, čo na zemi bujnelo a rozmáhalo sa bol len ich egoizmus, hľadiaci iba na prospech seba samého a to aj na úkor iných. Kalich trpezlivosti však už preteká a každý, kto takýmto spôsobom zmýšľa a jedná bude ako škodlivá infekcia odstránený z celku stvorenia. Je už totiž čas, aby v ňom konečne zavládlo zdravie a harmónia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
Petr Gejdoš
Soviet partisan


Registrace: 25. 08. 2007
Příspěvky: 1954

PříspěvekZaslal: čt květen 15, 2014 11:41 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Pane smilan !

Byl bych neúpřimný, kdybych napsal, že jsem úplně vše tady od Vás, co tu je napsáno, přečetl. Avšak začetl jsem se do posledních článků a ... souhlasím s Vámi. V podstatě ve všem.

Obsahově prostě máte naprosto pravdu. Moje jedinuá snad výčitka je, že takto vzato je velmi malá šance, že by to někdo kompletně četl. Ono to pravda není nutné číst slovo od slova - tedy alespoň za sebe si to myslím. To totiž alespoň pro mě jsou vše známé věci a sám bych je napsal patrně alespoň trochu stručněji.

Pokud máte zájem někomu pomoci - těch možností je dost, jak to provádět, možností různých. Ovšem zrovna ten Váš způsob patří k těm "dost málo strávitelným" eufemisticky řečeno.

Dokonce i duchovní vůdci, ze kterých vzešlo Hare Krsna hnutí již dávno usoudili, že dnešní stav lidí není schopen vnímat pravdu v celé její šíři a není to pouze jejich vina či osobně zaviněný nedostatek. V takové žijeme době, kdy prostě lidé zdegenerovali a nejsou schopní takových duchovních výkonů.

Já sám rovněž píšu poměrně dlouhé stati a tedy ode mě ta výtka tak trochu postrádá to správné opodstatnění. Prostě jsem chtěl říci, že dnes lidé tak dlouhé texty nečtou - nejsou toho schopni. Tím pádem i Vaše a vlastně často i moje práce přichází vniveč. Já to řeším dost moderním reklamním způsobem - obrazně řečeno "lidem kopnu bolestivě do holeně" a oni si toho všimnou a zareagují. Provokace, iritace a v tom mezi řádky samotné poselství. Jinak si toho opravdu nikdo nevšimne. Nejsem nijak za to oblíbený, ale ani mi na tom příiš nezáleží. Účel, proč tak činím, je splněn. Můj průšvih je, že vlastně přesně sám nevím, co mě k tomu konání nutká. To slovo "nutká" vyjadřuje patrně nejlépe, co v tomto směru cítím a čím se řídím.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: pá červen 06, 2014 4:09 pm    Předmět: Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality Odpovědět s citátem

Pojednanie o skutočnom účele ľudskej sexuality


Tento text je určený predovšetkým mládeži, ktorá sa potrebuje správne zorientovať v problematike sexuality a ľudskej pohlavnosti, pretože to, čo jej v tomto smere môže ponúknuť súčasný svet je mätúce, dezorientujúce a pokrivené. Pretože účelom sexuality v súčasnom ponímaní je predovšetkým užiť si. Užiť si volne, neviazane a bez akýchkoľvek predsudkov.

Lebo vraj naše telo, ktoré nám patrí je iba naším vlastným majetkom a my si s ním môžeme robiť čo chceme. To znamená, že máme legitímne právo plne vyžiť jeho sexuálneho potenciálu pre vlastné potešenie. Či už v partnerskom vzťahu, alebo ak partnera nemáme vlastným seba uspokojovaním.

A aby sa v tom človek necítil nijako obmedzovaný, začína sa čoraz viacej negovať spojitosť sexuality s morálkou a etikou. Takýto prístup má však za následok rozklad a deštrukciu osobnosti človeka, alebo minimálne zastavenie a obmedzenie jeho jeho ďalšieho osobnostného vývoja. Lebo v skutočnosti je hlavným účelom pohlavnej sily práve osobnostný rast človeka, ku ktorému ale dochádza iba vtedy, ak je ľudská pohlavnosť krotená a usmerňovaná silným eticko morálnym prístupom k nej. V takomto prípade sa mohutný potenciál jej energie pretaví do rozvíjania osobnosti človeka, formujúc ho smerom k vyšším a ušľachtilejším hodnotám.

Pohlavná sila nemá byť teda vyplytvaná v telesnosti, ale orientáciou k vysokým mravným, morálnym a duchovným ideálom pretavená vo vysoko vyvinutú ľudskú osobnosť. Je to totiž presne tak, ako s každou energiou, napríklad tou elektrickou. Môžeme ňou svietiť a môže nám uľahčovať život prostredníctvom rôznych užitočných elektrických prístrojov, alebo ňou môžeme nabiť oplotenie okolo koncentračného tábora, či využiť ju na elektrické kreslo. Je to stále tá istá energia, záleží len na spôsobe jej využitia. Záleží iba na tom, či ju použijeme k pozitívnemu a budujúcemu účelu, alebo k účelu negatívnemu a deštruktívnemu.

Žiaľ, na tomto svete to funguje tak, že sa ľudský sexuálny potenciál sa obyčajne vybíja iba v pohlavnom pude. To je dnes považované za normálne a štandardné.

Ľudia prežívajú telesnú rozkoš a telesné radovánky a ich nadmiera im odčerpáva energiu, ktorá je v skutočnosti určená a má byť využitá k rozvoju ich osobnosti. To znamená, že tá istá pohlavná sila nás môže ľudsky a osobnostne nesmierne povzniesť, ak sme vo vzťahu k nej ochotní rešpektovať určité morálne a mravné kritériá. Alebo naopak, jej nesprávne, čiže nadmerné a neetické používanie môže spôsobiť zastavanie rozvoja našej osobnosti, keď takmer všetku silu jej potenciálu vybijeme podvoľovaním sa svojim telesným pudom.

Z tohto dôvodu je preto pre každého mladého človeka omnoho lepšie, ak začne s pohlavným životom čo najneskôr. Ak si svoju mladícku čistotu zachová čo najdlhšie, pretože tým vôbec nič nestráca ale naopak, iba nesmierne získava.

No a hodnotou, prostredníctvom ktorej je schopný človek čistým a ušľachtilým spôsobom zvládnuť vlastnú pohlavnosť je jeho túžba po čistej, veľkej a pravej láske. Túžba po čistej, veľkej a pravej láske k druhému človeku. Po láske, v ktorej sme schopní zabudnúť na seba samých a vidieť iba prospech a dobro milovanej osoby.

To je láska, ktorá má schopnosť poprieť osobný egoizmus a egocentrizmus až do takej miery, že za stredobod bytia, za ktorý dovtedy človek považoval iba seba samého začína považovať druhú osobu. Inými slovami povedané, človek sa naučí milovať druhého tak, ako seba samého, ba niekedy aj viac ako seba samého.

Nepripomína vám to niečo? Nepripomína vám to známe Kristové slová, aby sme sa naučili milovať svojho blížneho ako seba samého? Lebo jedine človek, ktorý toto dokáže sa stáva skutočne človekom, pretože bol schopný zbaviť vlastného egoizmu. Jedine takýto človek spĺňa Stvoriteľom stanovenú métu pravého človečenstva, pretože sa naučil milovať svojho blížneho ako seba samého.

No a prostriedkom k dosiahnutiu tejto méty je správne využite pohlavnej sily! Obrovský potenciál pohlavnej sily, skultivovaný morálnymi princípmi, ako je ušľachtilosť, čistota a túžba po pravej, veľkej láske môže totiž rozvinúť osobnosť človeka až k takému vysokému ideálu lásky, ktorá je schopná milovať iného človeka tak, ako seba samého. A je úplne jedno, či je to láska k mužovi, alebo k žene, k bratovi alebo sestre, k rodičom alebo deťom. Dôležité je, že práve prostredníctvom svojej lásky bol človek schopný zvíťaziť nad vlastným egoizmom a postaviť záujmy iných na úroveň záujmov svojich vlastných. Ak totiž toto niekto dokáže aspoň k jednému jedinému človeku, vzniká u neho predpoklad, že to bude schopný aplikovať i vo vzťahu k iným ľuďom. Že sa všetkých svojich blížnych naučí milovať presne tou mierou, akou má rád seba samého. Toto je zavŕšením osobnostného vývoja človeka a dosiahnutím ľudskej dokonalosti, stojacej na najvyššej priečke človečenstva.

No a práve k tomuto vysokému cieľu nás má a môže priviesť správne využitie obrovského potenciálu našej pohlavnej sily, ktorá bola každému človeku darované práve za týmto účelom.

Existujú však temné sily, ktoré si neželajú, aby človek dosiahol najvyššej úrovne svojho človečenstva. Sily, ktoré sa všemožne snažia aby zostal nevedomým o týchto veciach a potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhal v telesnej rozkoši a užívaní si. Preto je trendom dnešnej doby, aby mladí ľudí začínali s pohlavným životom čo najskôr, čo má za následok zastavenie, alebo prinajmenšom rapídne spomalenie ich ďalšieho osobnostného vývoja.

Existujú totiž temné sily, ktoré chcú, aby ľudia zostali trvalo menejcennými. Aby životný potenciál vlastnej pohlavnej sily premrhali v telesnosti namiesto toho, aby sa prostredníctvom nej povzniesli k plnému rozvinutiu svojej osobnosti v duchu vznešenej, nesebeckej lásky, schopnej milovať svojho blížneho ako seba samého.

Možno si poviete že je to všetko iba výmysel. Že je to len určitá myšlienková konštrukcia, ktorej pravdivosť nemožno dokázať a ktorej buď človek verí alebo neverí.

Uveďme si preto konkrétny príklad z histórie národov, kultúr a civilizácií. V dejinách môžeme totiž vidieť veľké množstvo stále sa opakujúcich vzostupov a pádov, ktoré sa udiali v priamej úmernosti k etickému a morálnemu, alebo neetickému a nemorálnemu vzťahu k ľudskej sexualite. Vždy na začiatku novo vznikajúcich národov a civilizácií boli totiž badateľné určité zdravšie, etické a morálne kvality, vyznačujúce sa prostotou, jednoduchosťou a prirodzenosťou. Presne takto to bolo napríklad v rannom období rímskej ríše, čo malo za následok jej prudký vzostup. To čistejšie, zdravšie, prirodzenejšie a ušľachtilejšie sa výraznejšie prejavovalo nie len vo vzťahu k sexualite, ale i vo vzťahu ku všetkému ostatnému dianiu v spoločnosti.

Ale pozrime sa na rímsku ríšu na jej konci. Všade bolo plno nemorálnosti, neviazanosti, skazenosti a túžby čo najviac si užiť, až nakoniec strata takmer všetkých morálnych a mravných mantinelov rímsku ríšu vnútorne celkom rozvrátila. Dá sa teda jednoznačne konštatovať, že jednou z hlavných príčin jej zániku bola všetko prestupujúca a všetko devalvujúca mravná skazenosť.

Kto sa z tohto uhľa pohľadu pozrie na historický vývoj rôznych národov a kultúr zistí, že v podstate všade to prebehlo obdobným spôsobom. A nakoniec, možno ani nebude musieť ísť príliš hlboko do histórie. Úplne postačí, ak sa pozorne rozhliadne okolo seba a uvidí, že i súčasná kríza má presne tie isté korene. Uvidí, že aj dnes prežívame stratu hodnôt, spojenú s devalváciou cti, spravodlivosti, ušľachtilosti, ľudskosti a celkového morálno etického prístupu k životu. Uvidí súčasné, čoraz výraznejšie uvoľňovanie mravov a morálky, uvidí temný rozkvet nehanebnosti a vyzdvihovania telesnosti. Uvidí, ako všade vládne nečestnosť, klamstvo, podvod, chamtivosť, neľudskosť a ešte mnoho iných negatívnych vecí, jednoznačne svedčiacich o veľkom úpadku ducha človeka, ktorého morálny rozklad zapríčinil okrem iného i nesprávny postoj k potenciálu vlastnej pohlavnosti. K potenciálu, ktorý z tohto dôvodu nepôsobí konštruktívne a budujúco tak ako má, ale deštruktívne a zničujúco tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ v histórii.

Ak preto nechceme, aby to všetko dospelo až k úplnej deštrukcii, bolo by načase poučiť sa a využiť konečne obrovský potenciál ľudskej pohlavnosti čistým a ušľachtilým spôsobom k pozdvihnutiu jednotlivcov, národov i celej našej civilizácie.

PS. Účelom tohto článku nie je vyzdvihovanie celibátu, ale predovšetkým ušľachtilého a čistého prístupu k sexualite, a to v každej situácii.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: út červenec 01, 2014 1:11 pm    Předmět: Strach z posledného súdu Odpovědět s citátem

Strach z posledného súdu


Väčšina ľudí má strach zo svojej smrti a preto nechcú o nej ani len počuť. Mnohí veriaci majú strach z posledného súdu a preto tiež o tom nechcú nič počuť. Avšak naše naivné vyhýbanie sa nepríjemným skutočnostiam nemôže týmto nepríjemným skutočnostiam v nijakom prípade zabrániť. Budeme nimi konfrontovaní tak či tak, ibaže v prípade ustráchaného vyhýbania sa im absolútne nepripravení. A to bude len na našu vlastnú škodu, pretože ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Z tohto dôvodu by ľudia mali poznať pravdu. Pravdu o veľkom, prísnom a konečnom zúčtovaní, pred ktorý stojíme. O zúčtovaní vo stvorení, ktoré oddelí dobrých od zlých tak, ako sa oddeľuje kúkoľ od pšenice.

Že ide o vec vážnu a dôležitú dokazujú i evanjeliá. Lebo hoci slovo „evanjelium“ znamená „dobrá zvesť“, nebolo možné vyhnúť sa v nej množstvu zmienok o tomto dianí.

Už pred zahájením verejného účinkovania Ježiša Krista hovoril Ján Krstiteľ o sekere priloženej ku koreňom stromov a o tom, že bude vyťatý každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie. A príkladov či podobenstiev, kedy hovoril o týchto vážnych skutočnostiach samotný Ježiš je naozaj množstvo.

Za všetky spomeňme podobenstvo o rozumných a nerozumných pannách, z ktorých rozumné, čiže pripravené, alebo inými slovami spĺňajúce určité kritéria, budú začlenené medzi bytosti vo stvorení upotrebiteľné, kým nerozumné, čiže nebdelé a nepripravené, prídu o túto možnosť.

Alebo iné podobenstvo, v ktorom sa hovorí, že pri konečnom triedení pôjdu baránkovia – čiže dobrí do života a kozlovia – čiže zlí do záhuby.

A nakoniec, celé biblické zjavenie je predsa zakončené spisom s veľavravným názvom Apokalypsa. V ňom je tvrdými slovami opísaná perspektíva ľudstva, ignorujúceho zákony univerza.

Máme sa teda týchto vecí báť a vyhýbať sa im, alebo je omnoho rozumnejšie vážne sa nimi zaoberať a pripraviť sa na ne?

Ak totiž boli tieto skutočnosti ľudstvu sprostredkované práve takouto prísnou formou, tak v tom musíme hľadať nejaký, Svetlom chcený zmysel. A zmyslom toho je dôrazné upozornenie na to, čo nás čaká, ak sa nezmeníme a neprispôsobíme Vôli Stvoriteľa.

A zmenili sme sa? Žije ľudstvo podľa Zákonov Božích? Len sa pozrime vôkol seba, aká je realita. Na základe čoho máme právo dúfať, že sa vyhneme Bibliou predpovedaným udalostiam? Vari tých 2000 rokov od príchodu Krista nebol dostatočne dlhý čas na to, aby sme sa spamätali?

A keďže doba konečného zúčtovania sa stále viac približuje, nie je nič potrebnejšieho, ako hovoriť o týchto vážnych skutočnostiach. Aby sme sa v čase, ktorý nám ešte zostáva spamätali a vyšvihli na tú úroveň človečenstva, aká od nás bude v deň účtovania požadovaná. Buď to totiž dokážeme a uspejeme, ako tie múdre panny, alebo to nedokážeme a dopadneme ako panny nerozumné.

Posledný súd môžeme tiež pripodobniť maturitnej skúške. Vzorný študent, pravidelne sa pripravujúci na každý vyučovací deň s ňou určite nebude mať žiadne problémy. Menej vzorný študent, ktorý síce bral štúdium na ľahkú váhu, ale nakoniec si predsa len uvedomí vážnosť skúšky a napne všetky sily, aby zameškané dobehol, taktiež maturitu zvládne. Avšak ten, kto sa príliš nenamáhal počas celého štúdia a zotrvá vo svojej ľahkomyseľnosti až do poslednej chvíle, ten skúšku nezloží.

A tento posledný príklad ľahkomyseľného študenta je príkladom celého ľudstva, ľahkomyseľne a nepripravene kráčajúceho v ústrety „maturite“ vo stvorení, prehliadajúc a ignorujúc všetky upozornenia.

Najväčšou chybou, ba doslova previnením ľudí v tomto smere je ich ľahostajnosť. Ľahostajnosť a plytkosť ich prístupu k životu, k jeho pravým hodnotám a k naplneniu zmyslu vlastného bytia na zemi. Ich úsilie, túžby a ciele sa totiž v mnohom nelíšia od zvierat. A nakoniec aj zomierajú nevedomí ako zvieratá.

Ale človek je predsa len viac. Človek má stáť vo stvorení úplne vedome a v poznaní Zákonov, ktoré sú prejavom Božej Vôle napĺňať pravú hodnotu svojho človečenstva. Inak ho bude stíhať nešťastie za nešťastím, aby nakoniec všetko vyvrcholilo tak, ako je to zaznačené na posledných stránkach biblie v kapitole Apokalypsa.

Výstrahy formulované v Apokalypse však nie sú nemenným predurčením, ale iba varovaním pred tým, čo musí prísť, ak sa ľudstvo nevpraví do Zákonitostí Božej Vôle. Jedine keď toto dokáže, môže sa vyhnúť apokalypse.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
Petr Gejdoš
Soviet partisan


Registrace: 25. 08. 2007
Příspěvky: 1954

PříspěvekZaslal: st červenec 02, 2014 2:52 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

Tak podle "reakcí" pana/paní nebo cyber-automatu s nick Smila je zřetelné, co asi je zač. Budete se divit, pane/paní Smilan, pokud nejste pouze onen cyber-automat, že na Vás trest a skřípění zubů dopadne o to víc, o co více tady projevujete de facto pohrdání druhými. Nevím, kde ste si vzal vzor - v Evangeliích však nikoliv, to lze říci s jistotou.
Návrat nahoru
pdmlynek
Moderator


Registrace: 16. 08. 2005
Příspěvky: 6030
Bydliště: Philadelphia area

PříspěvekZaslal: ne červenec 13, 2014 6:39 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

Petr Gejdoš napsal:
Tak podle "reakcí" pana/paní nebo cyber-automatu s nick Smila je zřetelné, co asi je zač. Budete se divit, pane/paní Smilan, pokud nejste pouze onen cyber-automat, že na Vás trest a skřípění zubů dopadne o to víc, o co více tady projevujete de facto pohrdání druhými. Nevím, kde ste si vzal vzor - v Evangeliích však nikoliv, to lze říci s jistotou.


Přispěvatel smilan neuspěl v Turingovému testu? Very Happy
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: po červenec 21, 2014 1:11 pm    Předmět: Kde sa stratila Láska Božia? Odpovědět s citátem

Kde sa stratila Láska Božia?


Bežný kresťan vníma Stvoriteľa ako Lásku. Lásku všetko odpúšťajúcu a všetko milujúcu. Bežný kresťan preto nedokáže pochopiť, ako sa môžu so Stvoriteľom, ktorý je Láskou vôbec zlučovať pojmy ako posledný súd, alebo očista zeme, v ktorej budú od seba definitívne oddelení dobrí od zlých, aby tí dobrí mohli pokračovať v ďalšom živote a tí zlí nastúpili svoju cestu do zatratenia.

Aby pred tými zlými bola napokon definitívne zatvorená brána života a zostal im už len plač a škrípanie zubov. Aby boli polapení, poviazaní a vrhnutí to temnoty tak, ako sa to stalo zlým a neverným sluhom v podobenstve.

Takéto niečo sa zdá priemernému kresťanovi príliš tvrdé na to, aby to korešpondovalo s Láskou, za ktorú považuje Stvoriteľa, hoci na druhej strane sa v evanjeliách nachádza množstvo pomerne tvrdo a prísne formulovaných zmienok o tomto dianí.

Kde sa teda skrýva pravda? Je Stvoriteľ naozaj iba Láskou tak, ako ho vnímajú kresťania? Ale ako sa potom vysporiadať s tvrdými slovami o poslednom súde, ktoré možno nájsť v evanjeliách?

Skutočná pravda o podstate Stvoriteľa je žiaľ úplne iná, než ako ju vníma bežný a priemerný kresťan. Boh je naozaj Láskou, ale nie je iba ňou! Je, vždy bol a vždy aj bude zároveň Spravodlivosťou!

Stvoriteľ vo svojej dokonalosti tvorí nerozlučiteľnú jednotu Lásky a Spravodlivosti! Jeho Láska a jeho Spravodlivosť vládnu spoločne všetkému, čo jestvuje v tomto stvorení. Všetkému dianiu vo stvorení vládne milosrdná a všetko objímajúca Láska, ale zároveň nekompromisná a prísna Spravodlivosť. Dokonalosť tohto pôsobenia spočíva v tom, že nežnosť a krehkosť Lásky je ochraňovaná Spravodlivosťou a tvrdosť a prísnosť Spravodlivosti zjemňuje Láska.

Spravodlivosť je možné zobraziť ako zvislú čiaru, ako výstražnú čiaru nad bodkou výkričníka, alebo ako meč. Naopak, Lásku je možné vyjadriť čiarou horizontálnou, ktorá sa ako horizontála obzoru ochraňujúco klenie nad všetkým, čo jestvuje. No a horizontálny symbol Lásky a zvislý symbol Spravodlivosti spolu dovedna tvoria kríž. Rovnoramenný kríž Pravdy! Rovnoramenný kríž harmonického spolupôsobenia Lásky a Spravodlivosti, ktorý je vyjadrením dokonalosti Božej.

Boh je teda Láska a Spravodlivosť súčasne! Je dokonalou jednotou Lásky a Spravodlivosti!

Veľkou chybou kresťanského sveta však je, že Stvoriteľa nevníma takto komplexne, ale z jeho pôsobenia vyňal iba princíp Lásky, ktorý považuje za jediný. A práve z tohto dôvodu znejú bežnému kresťanovi cudzo slová o poslednom súde, plnom nekompromisnej prísnosti Božej.

Pre svoj vlastný, jednostranný pohľad to odmieta ako niečo, čo sa vôbec nezlučuje so Stvoriteľom, ktorého vníma len ako Lásku. Toto veľké nepochopenie sa v každodennom živote prejavuje tak, že keď ho postihne nejaké utrpenie, ktoré sa ho bezprostredne osobne dotkne, začne si zväčša klásť otázku: ako vôbec mohol Stvoriteľ niečo takéto dopustiť? Kde sa stratila jeho Láska?

Vo chvíľach ťažkých životných skúšok by však všetci ľudia mali vedieť, že ak v niečom, čím sú nepríjemným spôsobom atakovaní nenachádzajú princíp Lásky Najvyššieho, musia v tom hľadať jeho druhý princíp a síce, princíp Spravodlivosti! Tam, kde sa v človeku začína vynárať pochybnosť o Božej Láske, tam nech hľadá Jeho Spravodlivosť! Práve ňou samu Najvyšší v takejto chvíli prihovára! Tam nech potom hľadá spravodlivú odplatu za jeho vlastné, nesprávne predchádzajúce jednanie, pretože na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho musí každý z nás zaplatiť do posledného haliera za všetko zlé, čo kedysi vykonal.

Preto teda v utrpení, ktoré nás stretá a ktoré nemôžeme nijakým spôsobom zlúčiť s Láskou Najvyššieho musíme vidieť jeho Spravodlivosť. Spravodlivosť Stvoriteľa, na základe ktorej musíme, hoci niekedy aj veľmi bolestivo, prežívať všetky dôsledky nášho vlastného, predchádzajúceho nesprávneho jednania. Jednania, v ktorom sa naše myšlienky, naše city, naše slová, alebo naše činy v niečom protivili Božej Vôli, a teda boli zlé a nesprávne.

A negatívne dôsledky toho musíme potom na základe princípu Spravodlivosti Najvyššieho prežiť na vlastnej koži. Naplno prežiť na vlastnej koži, aby sme pochopili, že akékoľvek zlo, vykonané či už v myšlienkach, citoch, slovách, alebo činoch musí človeku priniesť iba zlo. Tak to vyžaduje Vyššia Spravodlivosť, ktorá každému neomylne prináša presne takú žatvu, aká bola jeho sejba.

Kto však koná dobro, koho myšlienky, city, slová a činy sú iba dobré a ušľachtilé, tomu sa naopak presne podľa toho istého zákona Spravodlivosti dostane iba dobra, šťastia a radosti.

Tam, kde teda človek uvidí niečo, čo sa nezlučuje s Láskou Najvyššieho nech hľadá jeho Spravodlivosť. Utrpenie stíhajúce ľudí je prejavom tejto Spravodlivosti, za ktorou musí človek hľadať odplatu za svoje vlastné, minulé pochybenia. Lebo za zlo nemožno očakávať nič iného ako zlo.

Keď teda vidíme nejakého trpiaceho človeka, keď ho vidíme plného bolesti, zlomeného a úbohého, mali by sme vedieť, že jeho stav, ktorý je nútený prežívať je iba nevyhnutným dôsledkom toho, že v minulosti nežil v nejakom smere správne a dobre. Že robil niečo, čo sa priečilo Vôli Najvyššieho a že za to teraz žne dôsledky.

Popri fyzickej, či akejkoľvek inej pomoci tomuto človeku by sa mu malo pomôcť aj tým, že sa mu povie pravda o podstate jeho utrpenia. Pravda o tom, že jeho utrpenie nie je dielom náhody, ale že je nevyhnutným dôsledkom jeho vlastného, zlého a nesprávneho jednania, priečiaceho sa Vôli Najvyššieho. Takýto človek by sa preto mal spätne pozrieť do svojej minulosti a pokúsiť sa nájsť svoju zlú vlastnosť, ktorou sa previnil. Mal by rozpoznať túto vlastnosť, či chybu a mal by sa ju snažiť odstrániť. Lebo každé utrpenie je v podstate iba zrkadlom, v ktorom dostávame príležitosť nahliadnuť na seba samého a spoznať svoje chyby, omyly, nedostatky a zlé sklony. Utrpenie nás k tomu nabáda a ukazuje nám k tomu cestu. Bez neho by to totiž väčšina z nás nikdy neurobila a naďalej by zotrvávala vo svojich chybách, omyloch a zlých sklonoch.

No a v tejto príležitosti spoznať prostredníctvom utrpenia svoje vlastné chyby a odstrániť ich sa skrýva milosrdenstvo. Milosrdenstvo dávajúce človeku novú šancu. Milosrdenstvo, ktoré je prejavom Lásky Najvyššieho a spočíva v prísľube nového, šťastnejšieho života, ktorý nás očakáva po spoznaní a odložení našich chýb, nedostatkov a zlých sklonov.

A na záver ešte jedna dôležitá skutočnosť. Nie všetko utrpenie v našom živote je prejavom Spravodlivosti Najvyššieho. Jestvuje totiž aj utrpenie, ktoré nám môžu spôsobiť ľudia na základe svojej slobodnej vôle. Utrpenie, ktoré spôsobujú jedni ľudia druhým iba na základe toho, že sa oni sami tak rozhodli. Že im to bolo umožnené prostredníctvom ich slobodnej vôle. Voči takémuto druhu utrpenia sa človek smie a má postaviť. Môže sa voči nemu brániť.

Naopak utrpenie, ktoré k nám prichádza z rúk Najvyššieho máme prijať a v jeho zrkadle hľadať a nájsť zlú vlastnosť, ktorú v sebe nosíme, ktorá nám naše utrpenie privodila a ktorú jen našou povinnosťou odstrániť.

Ako však rozlíšiť tieto dva druhy utrpenia? Poctivým nahliadnutím do seba samého a v prvom rade hľadaním svojich vlastných chýb! Toto vykonajme v prvom rade a o každom utrpení uvažujme predovšetkým ako o pohnútke k hľadaniu, nájdeniu a odstráneniu našich vlastných chýb. Jedine vtedy, ak by sme po poctivom a dôslednom hľadaní nič takéhoto nenašli, jedine vtedy môžeme pripustiť možnosť, že naše utrpenie je spôsobene zlou svojvoľnosťou iných ľudí.

Lebo človek má úplne opačnú tendenciu. Tendenciu hľadať chyby najskôr a predovšetkým v iných! To však nie je správne! Človek by sa mal naučiť hľadať chyby hlavne sám v sebe a až keby sa mu to ani po vážnom a poctivom hľadaní nepodarilo môže pripustiť, že sa na ňom dopustili krivdy iní ľudia, voči ktorým sa potom môže a má plné právo ohradiť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
borekt



Registrace: 30. 11. 2012
Příspěvky: 933
Bydliště: Canada

PříspěvekZaslal: po srpen 11, 2014 8:33 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

neco tady neni v pohode,nejde nic poslat asi je to cele na ..... nic

borek
Návrat nahoru
Henek
Veteran


Registrace: 12. 03. 2005
Příspěvky: 2299
Bydliště: Cincinnati Ohio

PříspěvekZaslal: út srpen 12, 2014 9:50 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

neukazuje to nove spravy
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: pá srpen 15, 2014 3:59 pm    Předmět: Doba revolučních změn! Odpovědět s citátem

Doba revolučních změn!

Žijeme ve zvláštní a historicky výjimečné době revolučních změn. Nejprve to byly revoluční pohyby ve střední Evropě, pak přišli na řadu arabské země a nyní Ukrajina. Nicméně každého průměrného člověka se zmocňuje znechucení a odpor když vidí, jaké násilí, jaká agresivita a jaká lidská nízkost tyto revoluční pohyby doprovází. Zmocňuje se ho hrůza, když vidí lidi brutálně zbité a povražděné. Když vidí fanatické skandování revolucionářů, zuřivý hněv v jejich očích a odhodlání zabíjet. Když vidí, že zejména mladí lidé využívají tyto velké celospolečenské pohyby k ventilování toho nejubožejšího, co se v nich skrývá.

Při pohledu na to si člověk musí položit otázku: Může z takového něčeho sejít opravdu cosi dobré? Může sejít něco dobré z fanatického pokřikování, ze zuřivé nenávisti, ze zloby připravené k násilnosti, z brutality a krve? Vždyť přece věci dobré a pozitivní nelze prosadit prostřednictvím zla a nízkosti? Nebo snad ano?

U nás, ve středoevropském prostoru se nedávné revoluční události obešly bez podobného, viditelného násilí, avšak dnes, po dvaceti letech jsou ze společenského a politického vývoje rozčarováni i ti, kteří revoluční pohyby u nás svého času vedly.

Své vnitřní zklamání obvykle vyjadřují slovy: Vždyť přece takhle jsme si to vůbec nepředstavovali!

Takové slova, plné rozčarování ze směřování společenského dění vyslovují dnes u nás mnozí a je téměř jisté, že se s nimi ztotožňuje i mnoho lidí třeba v Libyi, a že toto trpké konstatování bude brzy aktuální i na Ukrajině.

Na jedné straně tu tedy máme rozhodující dobu nezbytných revolučních změn, které vyciťují a dávají do pohybu i ty nejširší masy obyvatelstva, bez kterých podpory by se něco takového nemohlo vůbec udát. Na druhé straně zde však máme hluboké znechucení a rozčarování z porevolučního společenského a politického dění.

Proč je tomu tak a co všechno se za tím vlastně skrývá?

Je nepochybné, že žijeme opravdu ve zvláštním období, v němž se jakoby ve vzduchu snášelo slovo "revoluce"! Když však to, co visí ve vzduchu masy podpoří a uskuteční, časem dochází ke zklamání a roztrpčení. Něco proto někde musí být špatné a v něčem se musí skrývat jakási zásadní chyba!

Lidé velmi správně vyciťují zásadní nezbytnost revolučních změn, avšak ona revoluce měla být a má být revolucí úplně jiného druhu. Má být revolucí ducha!

Má to být uskutečnění zásadní revoluční změny, avšak ne navenek, ale především směrem do svého vlastního nitra! Je to doba, v níž má každý člověk uskutečnit revoluční změnu sebe samého! Revoluční změnu vlastního vnitřního života směrem k získání těch nejvyšších, nejvznešenějších a nejušlechtilejších lidských hodnot.

Každý člověk má tedy revolučním způsobem vytříbit své vlastní cítění a myšlení. Jeho myšlení a cítění, celý jeho vnitřní život má být prostoupen pouze hodnotami dobra, čestnosti, spravedlnosti, lidskosti a ohleduplnosti.

Lidé se mají stát úplně jinými! Novými a lepšími! Právě k tomuto nás nabádá revolučnost doby! Právě tímto směrem se měl také udát onen zásadní celospolečenský porevoluční pohyb, protože jedině takovým novým způsobem myšlení a jednání může člověk vybudovat nové společenské poměry, odpovídající jeho vlastní vnitřní revoluční proměně. Jedině za těchto okolností by po letech nepřišlo zklamání a rozčarování, ale tak všemi dosud marně očekávané celospolečenské dobro. Neboť jedině jiný, vnitřně nový a lepší člověk může vybudovat nové a lepší společenské poměry.

Revoluční změna vnějších poměrů, bez revoluční změny vlastního nitra však musí lidem časem nutně přinést trpkost a rozčarování. A to proto, že změnily pouze své vnější poměry, dokud vnitřně zůstali stále stejní. Jelikož ale zůstaly ve svém nitru stále stejní, ve skutečnosti se nezměnilo vlastně nic! Stále tu proto máme přesně stejnou prázdnotu, tutéž chamtivost, tutéž nečestnost, nízkost a nespravedlnost, ledaže v jiném hávu. Pochopme přece, že pokud lidé vnitřně zůstávají stejnými, žádnou kosmetickou změnou vnějších poměrů se ve skutečnosti nic nezmění. Nebo přesněji řečeno, změní se, ale jen navenek, avšak podstata zůstává stále stejná.

No a to je právě tím důvodem, pro který dnes mnozí lidé cítí rozčarování. Rozčarování, které budou stejným způsobem zanedlouho pociťovat i lidé na Ukrajině. Vždyť v podstatě to jinak ani nemůže být!

Revoluce ducha!

Když člověk vidí hlasité skandování, když vidí revoluční nadšení, když vidí hněv namířený proti někomu, přerůstající až do agresivity a násilí, a to vše spojené s touhou po změně k lepšímu chce se mu hlasitě zakřičet: Lidé, změňte sebe samých! Právě k země sebe sama zaměřte všechno své revoluční nadšení! Zušlechtěte a očistěte své myšlení a cítění! Naplňte ho dobrem, spravedlností, čestností, ohleduplností a čistotou! Staňte se revolučním způsobem úplně jinými, lepšími a pak uvidíte, že se začnou zlepšovat i vaše vnější životní poměry a celkové dění ve společnosti.

Skutečnou a pravou revoluci můžete totiž udělat pouze zevnitř navenek! Revoluční změnou pouze vnějších poměrů bez změny sebe samého nedosáhnete téměř vůbec ničeho. Vždyť ani nemůžete, protože v zásadě, v jádru se vůbec nic nezměnilo. Neboť vy samotní jste se vůbec nezměnily!

Svět stojí před nutností velké revoluce! Ne však takové, jakou jsme vídali a vídáme na televizních obrazovkách, kde jedni bojují proti druhým. Nemáme bojovat s jinými, ale ten boj máme nasměrovat do svého nitra! Do nitra nás samotných, proti našim vlastním chybám! Proti naší vlastní nespravedlnosti, nečestnosti, nečistotě, neušľachtilosti, bezohlednosti a plytkosti. To je náš nejzarytější nepřítel!

Svět stojí před nutností velké revoluce! Revoluce ducha! Před nezbytností revoluční změny lidského cítění a myšlení! Před nezbytností revoluční změny lidského vnitřního života! Jedině takovýto druh revoluce lidem po letech nepřinese zklamání, roztrpčení a rozčarování ale naopak, tolik očekávaný rozkvět, vzestup a mír.

Jedině ten, kdo dokáže pochopit princip skutečné revoluce a zrealizovat ho ve svém vlastním životě, jedině ten je člověkem, který prostřednictvím revoluční změny vlastního nitra a tím sebe sama přispívá ke zlepšení kvality života v naší společnosti i na celé zemi.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: út říjen 07, 2014 11:58 am    Předmět: Odkaz mŕtveho... Odpovědět s citátem

Odkaz mŕtveho...


Pred nedávnom som mal sen. Stretol som v ňom jedného známeho, ktorý je už dlhšiu dobu mŕtvy. Keď som od neho odchádzal, ešte na mňa z diaľky zavolal: „A pripomeň im, aby žili s vedomým, že všetko pokračuje aj po smrti!“

A preto teraz na jeho prianie všetkým pripomínam: Žite svoj súčasný život s vedomým, že smrťou nič nekončí, ale všetko ďalej pokračuje. A že je to práve takto a nie inak zistí každý z nás veľmi rýchlo po odložení svojho fyzického tela.

Veľkou a zásadnou otázkou však zostáva, ako a akým spôsobom to po smrti ďalej pokračuje? Tak, ako je to na zemi? Alebo podobne, či úplne rozdielnym spôsobom?

Vedieť to je veľmi dôležité, pretože prezieravý človek tomu potom môže prispôsobiť už svoj súčasný pozemský život. Môže už teraz aspoň v určitej miere zohľadňovať podobné hodnoty a princípy, čo mu umožní plynulý prechod do inej roviny bytia bez akýchkoľvek šokov a nemilých prekvapení.

Avšak žiaľ, vo všeobecnosti sú ľudia v tomto smere absolútne nepripravení. Absolútne nepripravení na charakter a formu bytia, ktoré každého z nás očakáva po smrti. A práve preto, aby sme o tejto dôležitej veci získali aspoň určité povedomie vznikli nasledovné riadky.

V prvom rade treba zdôrazniť, že posmrtný život je v určitej zásadnej veci úplne iný, ako hmotný a pozemský. Na zemi si totiž človek vytvoril určité vlastné zákony a pravidlá, ktorými sa riadi a ktoré väčšina ľudí prijala za svoje. Lebo ako oni sami často vravia, tak to tu predsa na zemi chodí.

Avšak po smrti sa zrazu dostaneme do sveta, omnoho výraznejším spôsobom podrobeného úplne iným zákonom a pravidlám. Zákonom a pravidlám Božím!

Táto skutočnosť spočíva už v samotnej povahe vecí, a síce v tom, že smrťou svojho fyzického tela zanechávame na zemi i náš mozog a teda i naše myslenie. Čo nám však zostáva aj po smrti je naše najvnútornejšie citové prežívanie, tvoriace skutočné jadro našej osobnosti. Zostáva teda iba naša najvnútornejšia podstata, čiže to, aký v skutočnosti a naozaj sme.

No a toto naše najhlbšie vnútro, naša najskrytejšia podstata bude stáť v novom prostredí úplne odhalená, pretože naše nové telo iného, jemnejšieho druhu sa sformuje presne podľa nej. Akými teda vnútorne sme, práve tak budeme vyzerať. V našom vonkajšom zjave sa bude otvorene každému odkrývať naše najvnútornejšie ja.

Všetky závisti, všetky nenávisti, nečistoty a nízke sklony, ktoré sme na zemi vnútorne v sebe ukrývali budú nepokryte zjavné na prvý pohľad. Jednoducho povedané, človek už nebude môcť po svojej smrti klamať!

Takéto skrývanie a zahaľovanie bolo ľuďom možné len na zemi, pretože im to umožňoval ich rozum, ktorý je hmotným produktom mozgu. Rozum, prostredníctvom ktorého mnohí navonok skrývajú svoju najvnútornejšiu podstatu. Rozum, prostredníctvom ktorého sme sa mohli navonok javiť úplne inými, samozrejme omnoho lepšími, než sme v skutočnosti vnútorne boli. Veď si len spomeňme, koľko krát sme napríklad povedali niečo úplne iného, než to, čo sme cítili. Úplne niečo iného, čo malo zamaskovať naše najvnútornejšie cítenie.

Avšak len na zemi je možné byť človeku takýmto spôsobom neúprimným. Po smrti to už možné nie je, pretože práve rozum, ktorý nám to tu na zemi umožňoval po smrti odumiera i s našim mozgom a s celou našou fyzickou schránkou. A nám potom zostane už len naše najvnútornejšie citové prežívanie. Po smrti sa teda staneme takými, akí naozaj vnútorne sme a zároveň sa ocitneme i v tomu presne zodpovedajúcom prostredí. Táto skutočnosť zodpovedá známym slovám, že pred Stvoriteľom zostane raz stáť každá duša úplne nahá a odhalená. Nič sa nebude dať zatajiť ani ukryť. Klamať, prikrášľovať a robiť sa navonok lepším už nebude možné. Zostane len holá a nepokrytá pravda!

Len si to raz skúsme živo predstaviť! Len si skúsme predstaviť, že by sme videli ľudí naozaj takými, akými skutočne vnútorne sú. Nie takými, ako sa nám oni sami snažia javiť a predstierať.

Aký by to bol pohľad? Objavili by sa pred nami bytosti krásne, čisté, čestné, láskavé, alebo by vyplávala na povrch nízkosť, úbohosť, nečestnosť, nečistota, neušľachtilosť, podlosť a množstvo iných podobných vlastností?

Čo prechovávajú ľudia vo svojom vnútri? Akí naozaj sú? Čo by sme asi uvideli, keby sa každému na tvári i v celom jeho fyzickom zjave jasne zračilo to, čo prechováva vo svojom vnútri? Boli by sme nadšení krásou a ušľachtilosťou, alebo zhrození nízkosťou, malosťou, podlosťou a nečistotou? Aká je pravda o človeku? O ľudstve? Odpoveď na tieto otázky nech je ponechaná na každom z čitateľov.

Každopádne, klamať sa v tomto smere navzájom je možné iba na zemi. Iba na zemi si môžeme o sebe mnohé „namýšľať“. Iba na zemi môžeme navonok maskovať to, akými v skutočnosti vnútorne sme. A že žiaľ, ani zďaleka nie sme takými, akými by sme sa chceli navonok javiť, o tom nás presviedča kvalita života, ktorý žijeme. Kvalita medziľudských vzťahov, ktoré každodenne prežívame.

Všetko klamstvo, faloš, neúprimnosť a pokrytectvo sa však stávajú okamžite viditeľnými po odložení nášho fyzického tela. Potom zostáva iba holá pravda. Holá pravda o nás samotných! A túto holú pravdu o nás samotných budeme musieť žiť a prežívať. Ona sa stane našim osudom a ona nás vrhne do prostredia presne tomu zodpovedajúceho. Pre jedných to bude „peklo“ a pre druhých „nebo“. Každopádne vždy to ale bude tým najspravodlivejším odzrkadlením stavu najvnútornejšej podstaty každého človeka. S maximálnou spravodlivosťou si môžeme byť stopercentne istí. A práve v poznaní týchto skutočností spočíva tá najzásadnejšia pravda o našom ďalšom jestvovaní po smrti.

Kristus kedysi riekol, že niet ničoho, čo je skryté, aby to raz nevyšlo najavo. V týchto jeho slovách môžeme nájsť i určitú súvislosť s našou témou. Mali by sme si preto uvedomiť, že už tu na zemi treba žiť tak, aby sme nemuseli zhorieť hanbou, až zostane stáť naša duša úplne odhalená pred svetlom zákonov Božích. Mali by sme si uvedomiť, že už tu na zemi musíme dbať o čistotu, ušľachtilosť a čestnosť nášho najvnútornejšieho citového a myšlienkového života, pretože práve toto je to jediné, čo si odtiaľto odnesieme. Všetky klamstvá, úskoky, neúprimnosti a sebaklamy zostanú na zemi spolu s našim rozumom, ktorý je produktom mozgu a ktorý sa pominie spolu s našou fyzickou schránkou.

Tým najjednoduchším spôsobom povedané, snažme sa byť ľuďmi dobrého srdca a čistého vnútra. Lebo jedine život takéhoto človeka je požehnaním už tu na zemi pre všetkých, ktorí s ním prichádzajú do styku a jedine takýto človek nemusí mať vôbec žiadne obavy, keď zomrie a jeho duša sa bude musieť vydať cestami, presne zodpovedajúcimi kvalite jeho najskrytejšieho vnútra.


http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt prosinec 18, 2014 5:15 pm    Předmět: Spravedlnost existuje! Odpovědět s citátem

Spravedlnost existuje!


Člověka nelze násilím udělat šťastným, i kdybychom si to velmi přáli. Má totiž svobodnou vůli, která je darem od Stvořitele a která mu umožňuje svobodně se rozhodovat pro věci dobré, nebo špatné. S každým našim svobodným rozhodnutím je však spojena odpovědnost, které se nemůžeme zbavit. Ve stvoření totiž platí železný zákon: Co kdo zaseje, to také sklidí.

Každý člověk, který chce jednat ve svém životě správně by si měl být vědom této jednoduché Zákonitosti. Měl by pochopit její prostou logiku a na základě toho by se pak měl začít rozhodovat správně a správně jednat.

Lidé si totiž ničí životy a dělají nešťastnými sebe i jiných mnohdy ani ne proto, že by snad oni sami byli až tak špatní, ale především z nevědomosti a lehkomyslnosti. Nevědomost proto třeba nahradit poznáním. Poznáním o neomylných účincích Zákona zpětného působení, vyjádřeného slovy: Co kdo zaseje, to také nutně sklidí. Zákona, jehož působení se nemůže vyhnout nikdo z nás.

Pokud někdo seje svými city, myšlenkami, slovy a činy dobro, sklidí dobro. Pokud ale někdo seje svými city, myšlenkami, slovy a činy zlo, sklidí bezpodmínečně zlo a to buď v tomto svém životě, buď po své fyzické smrti na takzvaném druhém světě, nebo při svém opětovném pozemském vtělení, protože ve stvoření platí zákonitost reinkarnace.

Každý myslící člověk by si měl proto uvědomit, že právě Zákonem zpětného účinku je dokonale zabezpečena univerzální Spravedlnost pro všechny.

Pokud tedy někoho v současnosti potkává zlo, musí si být vědom toho, že musel nutně sám kdysi zlo sít a tudíž toto zlo se ke němu vrací zpět, jako důsledek jeho vlastního, nesprávného jednání.

Moudrý člověk pak dokáže přijmout účinky neomylné Spravedlnosti jako spravedlivou odplatu za své činy, kterou, pokud je právě takovým zralým způsobem přijata, je splacen jeho karmický dluh a smazána jeho vina.

Nemoudrý člověk bude naopak zlořečit na svůj nepříznivý osud, bude mluvit o nespravedlnosti, i když mu to v konečném důsledku i tak nemůže být k ničemu platné, protože účinky zmiňované, vyšší Spravedlnosti musí přijmout i on.

Pokud se to však děje bez pochopení, svým reptáním na osud si zase seje něco špatného, co se k němu časem opět určitě vrátí. Je to pak jeden velký koloběh utrpení, v němž navazuje jedno vlákno řetězu za druhým. A tento koloběh lze přeseknout pouze poznáním a přizpůsobením se univerzální Zákonitosti ukryté ve slovech - Co kdo zaseje, to také sklidí.

Člověk si musí uvědomit, že i když se k němu bude určitý čas vracet jím samým zaseto, minulé zlo, ale on už bude od chvíle poznání výše zmíněných zákonitostí vědomě sít pouze dobro, nakonec se jeho karma vyčerpá a jeho vina bude odpykána. Pak se k nám, podle Zákona - Co kdo zaseje, to také sklidí, bude vracet už jen dobro.

No a nakonec mi nedá nevzpomenout, že člověk, který jednou poznal a pochopil neoblomnost Zákona zpětného účinku se musí s hrůzou a bolestí dívat na současný, každodenní život kolem nás a na tu neuvěřitelnou lehkomyslnost a naivitu lidí, kteří doufají, že žádná vyšší Spravedlnost neexistuje.

Proto si žijí klidně a bezohledně tak, jak je to pro ně osobně co nejvýhodněji v domnění, že za své činy nebudou nikým bráni k odpovědnosti. A tak se stále více rozmáhá lež, podvod, okrádání, pomluvy, chamtivost, nepoctivost, prospěchářství, honba za ziskem, mocí nebo slávou, zvrhlost, smyslnost, vulgárnost, arogance, namyšlenost a mnoho, mnoho jiného.

Pokud však právě takové "hodnoty" velmi intenzivně každodenně sejeme, co asi budeme sklízet? Je opravdu hrozné na to byť jen pomyslet. V této souvislosti se vzhledem k hodnotovému žebříčku průměrného člověka dnešní doby neodbytně vnucuje jedno, jediné slovo, které bude představovat poslední tečku za nesprávným myšlením a jednáním lidí. Je to slovo "Apokalypsa"! Apokalypsa, o níž bylo tomuto lidstvu výstražně mluveno již před 2000 lety.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
miro
Site Admin


Registrace: 10. 01. 2005
Příspěvky: 3540
Bydliště: Chicago

PříspěvekZaslal: čt prosinec 18, 2014 7:07 pm    Předmět: Odpovědět s citátem

Na této planetě vedle sebe žije velké množství různých lidí. různé mentality, inteligence, nebo různého duchovního stupně.

Úkolem je se navzájem pochopit a hlavně pochopit sám sebe, pak se možná člověk může snažit o pochopení dalších vyšších věcí.
Návrat nahoru
Petr Gejdoš
Soviet partisan


Registrace: 25. 08. 2007
Příspěvky: 1954

PříspěvekZaslal: pá prosinec 19, 2014 1:34 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Takže co ?? Cos chtěl vlastně říci na margo pana s nick smilan ? Souhlasíš s ním, nebo nesouhlasíš ??

Ten smilan místy opravdu dost "trepe kokotiny" - poslední dva příspěvky ale maji rozumný obsah a svoji značnou hloubku, hmmm. Ty ale miro můžež, zdá se, kdykoliv napsat cokoliv a skutečně jaksi není jasné, o čem to vlastně je.

Nemáš tak trochu dojem, žes napsal pouze a jen Boha pustou floskuli ?
Návrat nahoru
miro
Site Admin


Registrace: 10. 01. 2005
Příspěvky: 3540
Bydliště: Chicago

PříspěvekZaslal: pá prosinec 19, 2014 11:02 am    Předmět: Odpovědět s citátem

Neprovokuj, já nemohu za to, že vše vidíš jako šmoula mrzout, sám bys tady ani vlastně neměl být, protože si dostal červenou kartu za nadávky.
Minimálně do nového roku bych tady chtěl mít klid.
To znamená že jestli nemáš nic dobrého ke sdělení, raději neříkej nic. Mluviti stříbro, mlčeti zlato.
Návrat nahoru
REJPAL
Editor


Registrace: 24. 12. 2006
Příspěvky: 12445
Bydliště: Kanada

PříspěvekZaslal: so prosinec 20, 2014 2:47 am    Předmět: Odpovědět s citátem



Gejdos cervenou a BR zlutou Wink
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: pá leden 09, 2015 5:37 pm    Předmět: Chcete mít lehkou smrt? Odpovědět s citátem

Chcete mít lehkou smrt?

Smrt je jistota, se kterou musí každý z nás počítat. Zaručená jistota, ke které se každým dnem stále více přibližujeme. Žel, lidé se problematikou smrti ve vztahu k sobě samým příliš nezabývají a začínají na ni myslet až tehdy, když se přibližuje jejich čas. Potom však už bývá většinou pozdě změnit něco na jejím průběhu a zásadním způsobem ovlivnit to, zda bude lehká, nebo zda budeme muset podstoupit těžký a zoufalý smrtelný zápas. Komu to není lhostejné, měl by proto již nyní začít žít tak, aby jeho smrt mohla být opravdu snadná.

Naši problematiku si přibližme na dvou příkladech, a sice na člověku materialistickém a ateistickém, čili člověku přesvědčeném o tom, že po smrti už nic není a na člověku idealistickém, čili přesvědčeném o existenci života po smrti.

Materialista a ateista věří jen ve svůj krátký pozemský život. Nic jiného pro něj neexistuje. Dokonce ani ve svých myšlenkách nepřekračuje hranice hmotného světa, protože i ve svém nitru se zabývá pouze tím, co je podle něj reálné a co tedy má nějaký význam a nějakou cenu. Svým jednáním i všem svým myšlením je proto pevně připoután na svět hmoty. Na svůj život v hmotném světě, který podle něj smrtí končí.

Této jeho základní filozofii je přizpůsoben celý jeho život a od ní se odvíjejí hodnoty, kterým věří. A protože je skálopevně přesvědčen, že žije pouze jednou je většinou toho názoru, že si je proto třeba života pořádně užít. Že je třeba žít naplno. K tomu jsou však potřebné prostředky, to znamená peníze, které mu zajistí přístup ke všem hmotným požitkům a radostem, které život nabízí. No a proto, aby peníze k tomu potřebné a získal, neváhá mnohokrát jednat nemorálně, nečestně, nelidsky a bez soucitu. Pro něj je totiž nejdůležitější pouze jeho vlastní užívání si života. Života, který si chce užít o to víc, o co víc je přesvědčen, že smrtí všechno končí.

Čas však letí, jeho život se přibližuje ke konci a připoutání takového člověka k hmotnému světu je obrovské, protože ho svým myšlením a jednáním neustále intenzivně živil.

A najednou nadejde chvíle smrti! Přichází smrt, která mu chce absolutně všechno sebrat. Onen člověk však není schopen myslet jinak, než myslel po celý svůj život a proto se svého života křečovitě drží. On nechce zemřít. On se nechce propadnout do nicoty a nebytí. O každou minutu života zoufale zápasí.

Na jedné straně je zde tedy neodvratnost smrti a na druhé straně křečovité upínání na hmotnou existenci. Co z toho může vzejít? Nic jiného, než těžký, zoufalý a bezvýchodný smrtelný zápas. Nic jiného, než smrtelný strach před nebytím, kterému se člověk všemožně brání. Takový postoj však pouze prodlužuje jeho boj se smrtí, způsobuje těžký smrtelný zápas a bolestivou smrtelnou agonii. Každá minuta, kterou člověk ve svém křečovitém připoutáni na hmotný život získává se stává pouze další minutou jeho agónie.

Toto však rozhodně není smrt lehká a my o této závažné problematice mluvíme právě z toho důvodu, aby co nejméně lidí muselo prožívat cosi podobného.

Proto se nyní podívejme na druhý příklad a sice na člověka přesvědčeného, že smrtí život nekončí. Není vůbec důležité, jakého je tento člověk vyznání. Důležité je, že věří v pokračování života po smrti a tato jeho víra je opravdu reálná a tedy reálně ovlivňující jeho dosavadní život.

Pokud totiž člověk opravdu věřil, že smrtí život nekončí, ale dále pokračuje, musel si být vědom i určité zodpovědnosti, která se za tím skrývá a na jejímž základě bude od něj na druhé straně požadované zúčtování všech jeho činů. Velké účtování nejen za jeho činy, ale i za jeho slova a myšlenky.

Neboť skutečná víra v život po smrti je spojena se Spravedlností, před jejíž obličej jednou předstoupíme. Takové něco však od člověka doslova vynucuje určitou výšku morální a etické kvality jeho života. Člověk už totiž nemůže jednat nemorálně, nečestně, nespravedlivě, nelidsky a bez soucitu vůči ostatním když ví, že jeho pozemský život jednou skončí a on bude muset předstoupit před Spravedlnost, které se bude muset zodpovídat ze všech svých slov, myšlenek a činů.

Takový člověk sice užívá věcí hmotných, užívá svého pozemského života, avšak není k němu tak křečovitě připoután a požitky hmotného druhu nejsou pro něj jedinou prioritou.

V určitém smyslu stojí nad věcmi a má nad nimi nadhled protože ví, že všechno hmotné bude jednou muset zde na zemi zanechat. A proto nestojí o to, aby se kvůli hmotným a pomíjivým věcem vnitřně zatěžoval nečestností, nespravedlností, nelidskostí, sobeckostí a bezcitností. Neboť v hodině své smrti bude muset všechno hmotné zanechat zde na zemi a tam na druhý břeh si bude moci vzít se sebou jen svou čestnost, dobrosrdečnost, ušlechtilost, spravedlnost, lidskost a soucitnost. Hmotné totiž zůstane zde ve hmotě. Jedině to duševní, ty duševní kvality a hodnoty, které jsme se snažili žít zůstanou našim majetkem. Zůstanou pokladem našich duší, který nám nikdo a nic nemůže vzít. Ani smrt!

Jak bude tedy probíhat umíraní takového člověka? Bude více méně bezbolestné, protože duše dotyčného byla zvyklá na nadhled nad věcmi i nad životem. A proto i nyní, v hodině smrti bude mít určitý nadhled, a to dokonce i nad svou vlastní fyzickou smrtí. Bude si totiž vědom toho, že smrt je jen brána, přes kterou je třeba projít do jiné roviny bytí.

Takový člověk bude brát svou smrt jako přirozenou skutečnost, na kterou je připraven a počítá s ní. Jeho vnitřek, jeho duše proto nebude mít problém odpoutat se od umírajícího těla, trpícího bolestí. Duše takového člověka se tedy rychle odpoutá od svého těla, protože na něm až tak křečovitě nelpí. A z tohoto důvodu ani nebude pociťovat fyzické bolesti a strasti umírání své fyzické schránky.

Je však třeba podotknout, že u člověka, který je přesvědčen že smrtí život nekončí musí jít o skutečné, upřímné vnitřně přesvědčení. Vnitřní přesvědčení, jehož důsledkem byl čestný, spravedlivý a ušlechtilý život, jako i živé přesvědčení o reálnosti existence jiné roviny bytí, do které vstupujeme svou smrtí.

Na tom, jaký je náš nejvnitřnější pohled na život a jaká z něj vyplývá naše základní životní filozofie tedy záleží jakým způsobem bude každý z nás umírat. Tím totiž, co skrýváme v hloubce svého nitra určujeme, jaká bude naše smrt. Zda lehká nebo těžká. Zda to bude plynulý přechod do jiné roviny bytí, nebo bezvýchodná smrtelná agonie naplněna strachem pádu do propasti nebytí.

Člověk by proto měl snažit žít svůj život správně a naplňovat ho pravými hodnotami pokud chce, aby jeho smrt byla opravdu snadná a bezbolestná. Míra její bezbolestnosti totiž záleží do našeho životního příklonu ke skutečným hodnotám, jakož i od míry našeho přesvědčení o realitě existence po fyzické smrti.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: čt leden 29, 2015 7:05 pm    Předmět: Proč nás víc přitahuje zlo? Odpovědět s citátem

Proč nás víc přitahuje zlo?

Na světě je neuvěřitelně mnoho zla a zdá se, že už dokonce převažuje nad dobrem. Je tomu tak proto, že to zlé je pro lidi jaksi přitažlivější než to dobré. Konat zlo je totiž ve skutečnosti jednodušší, pohodlnější a lehčí, než konat dobro. A proto i většina lidí volí tuto jednodušší a pohodlnější cestu, která na ně neklade téměř žádné nároky.

Pochopení toho, proč je tomu právě takto a ne jinak si ukažme na příkladu malého dítěte, stavějíciho hrad z kostek. Dítě klade trpělivě jednu kostku na druhou a věže hradu se pomalu zvedají do výšky. Tato činnost od něj vyžaduje určitou námahu, soustředění, přemýšlení, kombinování, fantazii a trpělivost. Avšak najednou přijde jiné dítě a šmahem ruky mu všechno zbourá.

A přesně takto je to i s dobrem a zlem. To dobré od nás vyžaduje určitou námahu, určité sebeovládání, sebekázeň, sebe zušlechťování a cílevědomost v našem směřování k vyšším a vznešenějším hodnotám.

Avšak to špatné od nás mnoho nevyžaduje. Nevyžaduje téměř nic, protože zlu stačí, když se lidé oddají a podvolí všem svým slabostem, vášním a nedostatkům. Když se podvolí a bez zábran oddají tomu nejnižšímu v sobě samých. A to je přece tak snadné a pohodlné! Tak dokonale vyhovující lidské pohodlnosti a duchovní lenosti. Tak prosté, jednoduché a nenáročné, jako šmahem ruky zbourat hrad z kostek.

Právě pro toto tedy lidi přitahuje zlo mnohem víc než dobro. Jako dobro, které na ně klade určité požadavky a vyžaduje od nich určitou námahu cílevědomého snažení.

Vezměme si například televizi. Je plná filmů a programů nízkého, ba až toho nejnižšího druhu. Je plná povrchnosti a neuvěřitelné myšlenkové prázdnoty.

Proč? Protože právě takto to lidé chtějí! Protože podle jejich názoru si právě při sledování takového druhu programů nejlépe odpočinou. Nekladou na nich totiž žádné morální ani intelektuální nároky. Lidem opravdu stačí pouze bezmyšlenkovitě hledět na obrazovku, ať už se tam děje v podstatě cokoli. Jen ať je to nenutí hlouběji uvažovat a zabývat nějakými morálními hledisky.

Programy náročnějšího druhu a hlubšího filozofického, etického, duchovního či intelektuálního charakteru bývají většinou vysílány mimo hlavní vysílací čas a na takzvaných "druhých programech", kde nemají ani zdaleka takovou sledovanost.

Proč? Jednoduše proto, že kladou na diváka určité požadavky a určitou námahu, kterou však většinový divák není ochoten vynaložit. A proto ve vysílání televizí převládá brak a nekvalita nad hodnotami a kvalitou. To špatné, nízké, mělké a povrchní totiž lidem mnohem více vyhovuje, jako to dobré, čisté, hodnotné a ušlechtilé, protože to nevyžaduje žádnou námahu. Jen pohodlné podvolení se vlastní nízkosti.

Taková je pravda o člověku! O většině lidí na této zemi! Kdo chce, může vidět neoddiskutovatelné důkazy všude kolem sebe. Může je vidět nejen ve struktuře vysílání televizí, ale i v rozhlase, literatuře, hudbě, na internetu, jakož i v každodenních životních situacích. Lidé obecně inklinují mnohem více k tomu negativnímu a ne k tomu lepšímu a pozitivnějšímu. Proto je na světě tak mnoho nečestnosti, neohleduplnosti, bezcitnosti, nelidskosti, nespravedlnosti, lži, egoismu, nečistoty a neušlechtilosti, ale už mnohem méně čestnosti, ohleduplnosti, lidskosti, spravedlnosti, poctivosti, nesobeckosti, čistoty a ušlechtilosti. To první je totiž žel mnohem jednodušší a pohodlnější, než to druhé.

Každý z nás jakoby v sobě skrýval dvě podstaty. Jednu dobrou a druhou špatnou. A člověk se žel raději podřizuje té zlé, jakoby byl ochoten vyvinout určitou námahu k vědomému rozvíjení té dobré.

O této povaze člověka, o tomto neblahém sklonu lidstva říkal už kdysi Kristus ve svém podobenství o dvou cestách. O cestě pohodlné a široké, po které kráčí většina a o cestě úzké, kterou nacházejí pouze nemnozí.

Ta široká cesta je cestou pohodlného odevzdání se zlému, nízkému a povrchnímu, která však vede do záhuby. Ta úzká cesta je cestou úsilí o dobro, poctivost, spravedlnost a ušlechtilost. Je to cesta námahy v úsilí o dobro, která však jediná vede k plnému a šťastnému životu. K životu hodnému důstojnosti člověka, zatímco ta druhá, široká cesta pohodlného přizpůsobování se špatnému a nízkému nás devalvuje a strhává nás pod naši vlastní důstojnost. Nebo žel mnohdy až na úroveň zvířete.

Pamatujme tedy a buďme si toho dobře vědomi, že to dobré v nás bude potřebovat ke svému rozvinutí vynaložení určité námahy, zatímco tomu špatnému, nízkému a neušlechtilému v nás se stačí pouze pohodlně podvolit.

Avšak jedině rozvíjením dobra můžeme dospět k plnohodnotnosti života, zatímco v pohodlném odevzdání se špatnému se na samém konci skrývá zkáza. Skrývá se smrtonosná devalvace naší osobnosti, jako nevyhnutelný důsledek naší duchovní lenosti, spočívající v zhoubném sklonu pohodlného odevzdávaní se zlému.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
smilan



Registrace: 03. 05. 2010
Příspěvky: 129

PříspěvekZaslal: po únor 23, 2015 7:20 pm    Předmět: Stante sa nesmrtelnými! Odpovědět s citátem

Staňte sa nesmrteľnými!

Človek v sebe nesie predpoklad stať sa nesmrteľným! Musí sa však usilovať o to, aby túto métu dosiahol, pretože bez práce neexistujú žiadne koláče. Bez zodpovedajúceho úsilia predsa nemôžeme vôbec ničoho dosiahnuť, nech už sa to týka akejkoľvek veci. Poslaním každého z nás je teda dosiahnutie vlastnej nesmrteľnosti a preto práve týmto smerom by malo byť zamerané naše životné snaženie. Ak totiž o svoju nesmrteľnosť usilovať nebudeme, nikdy ju ani nenadobudneme. A iba preto, že ľudia nedokážu vôbec doceniť obrovský dosah toho, čo tým strácajú, iba preto môžu byť v tejto nesmierne dôležitej veci tak laxnými.

Základnou povinnosťou človeka je, aby sa stal bytosťou predchnutou citom. Má byť citovým človekom, ktorý sa vo všetkom vždy riadi iba svojimi citmi. Jeho cítenie má stáť nad jeho rozumom a má mu byť jednoznačne nadradené. Rozum človeka má teda stáť v službách citu!

Citový človek má totiž v čistote svojho cítenia spojenie s celým stvorením a vo chvíľach citovej vrúcnosti sa dokáže povzniesť až k trónu Najvyššieho. Citový človek súcití a spolucíti so všetkými ľuďmi, ako i so všetkými ostatnými živými bytosťami i s celou prírodou a preto nečiní nič, čo by ich poškodzovalo. V každej situácii sa riadi hlasom svedomia, oným Božím Zákonom v ňom, pretože aj svedomie je súčasťou nášho citu.

Citový človek si uvedomuje, vníma a vyciťuje celistvosť bytia, to znamená jeho hmotnú i mimo hmotnú realitu a preto vie, že žiadna smrť v skutočnosti neexistuje. Že existuje len prirodzený prechod do inej roviny bytia, kedy ľudská duša iba odkladá svoje pozemské telo tak, ako keď sa niekto zbavuje svojho obnoseného šatstva.

Pre citového človeka preto smrti vôbec niet, nakoľko vo svojom citovom nadhľade stojí nad ňou a prehliada ju. A v tomto jeho nadhľade nad smrťou, ktorá sa týka iba jeho hmotného tela, avšak nikdy nie jeho ducha spočíva jeho nesmrteľnosť! Takýto človek je totiž doma v celom stvorení, či sa už nachádza v hmotnosti, alebo v jemnejších úrovniach bytia mimo tejto zeme.

Človek, ktorý sa riadi svojimi citmi a ktorého rozum stojí v službách citu žije v harmónii a v súlade s celým univerzom a je preto vnútorne naplnený a šťastný, pretože on sám všade rozsieva súcit, porozumenie a šťastie. A preto dobro a šťastie žne.

Vo stvorení, nech už sa nachádza kdekoľvek, žije ako v raji, nepoznajúc smrť a chváliac svojim šťastím naplneným bytím veľkosť a lásku Stvoriteľa, ktorý mu toto všetko daroval.

Namiesto Stvoriteľom predurčenej cesty prvotnosti citu však človek vykročil inou cestou. Cestu rozumu! Cestu rozumového poznania! Cestou rozumu nadradeného nad cit! To rozumové v sebe postavil na prvé miesto a svoj cit potlačil do úzadia. Tento čin mal však pre neho katastrofálne následky a priniesol mu mnoho bolesti, utrpenia a v konečnom dôsledku i tragické vedomie vlastnej smrteľnosti.

Prečo? Pretože rozum ako nástroj poznávania je hmotný. Je produktom ľudského mozgu, ktorý je hmotný. Z tohto dôvodu je celý náš mozgový potenciál determinovaný hmotou. Determinovaný hranicami hmoty. V jej hraniciach síce nachádza vznikajúce uplatnenie, avšak jeho možnosti vnímania rozsahu bytia končia hranicami hmotného sveta.

Človek, polapený do pasce rozumu postaveného nad cit sa stáva materialistom, pre ktorého nič iného, ako to hmotné neexistuje. Tým sa vyčlenil z celistvosti bytia vo stvorení a vzdialil sa Stvoriteľovi, ktorého existenciu už neverí, pretože rozum, neschopný povzniesť sa nad hranice hmoty odmieta všetko, čo sa nachádza nad touto hranicou ako neexistujúce.

A keďže hmota a rozumové myslenie nepoznajú večnosť a nadčasovosť, ale iba neustálu premenu všetkého hmotného vo forme vzniku a zániku, siahla na rozumového človeka smrť! Človek, ktorý v sebe postavil rozum na najvyššie miesto sa stal smrteľným!

A aj na základe tohto vedomia vlastného, nevyhnutného hmotného zániku v ľuďoch vyvstal egoizmus. Egoistické užívanie si života hoci aj na úkor iných v snahe užiť si čo najviac, pretože život máme len jeden a svojou smrťou raz a navždy všetko definitívne stratíme.

Obrovské množstvo utrpenia a hrôz už spôsobil v dejinách našej civilizácie chladný, vypočítavý a egoistický rozum postavený nad cit. A oná chladná vypočítavosť rozumu ženie svet v ústrety záhube.

A k tomu, aby to všetko postupne dospelo až k tejto hranici stačilo iba prehodiť „výhybku“. Výhybku zo správnej cesty citovosti ako dominantnej zložky osobnosti smerom k nadradeniu rozumu. Smerom k nadradenosti rozumu, z ktorého obmedzenosti povstáva všetka bieda a utrpenie sveta. Z ktorého povstáva i smrť, ako koniec hmotného tela a ktorý vedie ľudstvo do záhuby.

Kto sa teda riadi predovšetkým svojim rozumom, kto potlačuje svoje cítenie a jeho podnety do úzadia, ten je uväznený v okovách hmoty a jeho údelom bude utrpenie, bolesť a smrť.

Kto však dokáže správnym spôsobom nahliadnuť na tieto skutočnosti, kto dokáže opätovne postaviť svoje cítenie za základ vlastnej osobnosti, kto dokáže podriadiť svoj rozum svojmu citu a svedomiu a takýmto spôsobom žiť, hovoriť a myslieť, ten kráča po správnej ceste, predurčenej človeku Stvoriteľom.

Ak na nej vytrvá a nedá sa z nej zviesť, dôjde k bránam raja, dôjde k šťastiu, radosti a plnosti vlastnej existencie, dôjde k pochopeniu a hlbokému uvedomeniu si celistvosti bytia, existencie Stvoriteľa a tým i vlastnej nesmrteľnosti vo stvorení, plnom navzájom si preukazovanej lásky všetkých bytostí v ňom žijúcich.

Človek má byť bytosťou citu! Človek má svoj rozum podriadiť vedúcej úlohe citu! Lebo jedine v cite spočíva život a jeho ďalšie pokračovanie, kým naopak v otroctve podriadenia sa rozumu spočíva človeka nedôstojná, hmotná obmedzenosť jeho duševného obzoru a nakoniec i jeho vlastná smrť.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Návrat nahoru
Zobrazit příspěvky z předchozích:   
odeslat nové téma   Odpovědět na téma    Obsah fóra Chicago-cz.com -> Volne tema Časy uváděny v GMT + 1 hodina
Jdi na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10  Další
Strana 5 z 10

 


Chicago-cz.com forum system
Home | Diskuse o USA